Naša noc na farme

Pri putovaní po našich farmách sme dostali jedno úplne výnimočné pozvanie - prespať u farmára doma. Keďže všetci z českej výpravy takéto zážitky vítajú, všetci sme súhlasili a prišli sme o 6. hodine večer, keď už je v Kambodži tma, na dohodnuté rozcestie uprostred poľa. Vyzdvihla nás delegácia s baterkami - aby sme sa po ceste nebáli psov, hadov a inej hávede - a doviedli nás do bezpečia farmárovho príbytku.

Prespávanie na farme je veľká sláva pre celú rodinu

Preto nám usporiadali naozaj štedrú večeru, ktorá bola, ako inak, provoněná kampotským korením. Keďže sme išli priamo z Kepu, ktoré je ako prímorské mestečko známe lovom krabov, kreviet a iných morských plodov, priviezli sme rodine na vylepšenú kopu krabov a kreviet. Pani farmárka sa ich ujala uvariť a my sme spolu s farmárom a jeho dcérou pripravovali stoly na večeru.

Okrem množstva ryže a mäsa, ktoré Kambodžania milujú, nám upiekli sladký koláč z palmového ovocia, ktorý bol vynikajúci. "Môj rodinný recept," hrdá farmárka hovorí. Farmár nám zas rozpráva, akú šikovnú dcéru má.

„Študuje vďaka vám v hlavnom meste a je 3. najlepšia v triede v matematike a 2. najlepšia v speve, pozrite! “

Dcéra začne spievať – karaoke – tak, ako je v Kambodži pri každej večeri dobrým zvykom. Otecko sa hrdý usmieva, my ostatní s rešpektom počúvame tradičnú kambodžskú pieseň. Po večeri idú dámy umývať riad a páni do temnej džungle chytať hada na rannú hadiu polievku. Všetkých nás uspáva kambodžská pieseň a pomaly ideme uložiť sa na spánok – ako inak než v chatrči na koloch. Spíme na zemi – dostaneme však skromný vankúšik a vetrák – aby na nás nemohli komáre.

Ráno na farme začína skoro

Ráno na farme začína skoro. Už pred východom slnka okolo 5. hodiny. Rozospato ideme dole po rebríku a už na nás čakajú ranné aktivity. Najskôr varenie sľúbenej hadej polievky k raňajkám, potom výučba šplhania na kokosovú palmu a zvyšok posádky ide pásť kravy. Po návrate nám domáci zahrá obľúbenú pieseň na bubon z hadej kože a potom sa ide behať. Čítate správne – Kambodžania nikdy nebežia, ale jeden člen výpravy bol natoľko očarený rannou prírodou, že si šiel zabehať – a pán farmár s ním. Držal v žabkách nadšene tempo úctyhodných 10 minút a potom sa s vďakou a úsmevom vrátil spokojne späť.

Prišla doba odchodu, preto sme sa rýchlo naposledy osprchovali v miestnej sprche – teda studenej s plastovým vedrom – a vyrazili sme späť do civilizácie.