Už ste boli v Ázii, zatiaľ čo u nás v Európe je zima? Náš .pepper..tím pravidelne cestuje do Kampotu v Kambodži. Ale nie za slnkom alebo oddychom, ale za prácou. Avšak prácou, ktorá robí radosť. Našim farmárom, vám a samozrejme mnohým iným. Pretože rok čo rok nám píšete, či by ste mohli zažiť deň na peprovej farme. A my vám vždy radi vyhovíme. Tento rok sme so sebou vzali hneď niekoľko výletníkov, ktorí sa neboja zašpiniť si ruky a zažiť deň diametrálne inak, než na aké sú zvyknutí doma. Prežite s nimi jeden jediný deň. Ich pohľadom a slovami našej spoluzakladateľky Kláry, ktorá ich sprevádzala.
Vyrážame za farmármi v Kampote
Všetci si oblečieme .pepper..tričká, pretože podľa nich naši farmári vždy spoznajú, že návšteva z Čiech patrí k nám. Zaobstarávame motorky, berieme si šatky a ideme. Skupina je plná nadšenia – konečne sa dostane k jadru samotného Kampotského korenia!Prejdeme oranžovou krajinou, víri sa prach okolo nás, palmy, chatrče, mávajúce rodiny, ktoré nás už poznajú. Odbočujeme na pole. Pred chatrčou nás víta celá rodina. Mamička, otecko, starší členovia, deti sú v škole, jedno zostalo doma. Srdečne sa vítame, predsa sme sa rok nevideli. Rozdávame darčeky – tento rok sme deťom priniesli české hry, ako Človeče, nehnevaj sa. No a pretože Kambodžania sú národ hudobníkov, pre farmárov máme české hudobné nástroje, väčšinou drevené. Nejedna slza im ukápla, hlavne vďaka harmonike.
„Posaďte sa, otvoríme kokos!“ Manžel šplhá na palmu a zhadzuje celý trs.Chvíľu si rozprávame, ako sa máme.„Deti sú v škole - jedno študuje poľnohospodárstvo v Kampote, zvyšok je na univerzite v hlavnom meste,“ hovorí farmárka.
Dopíjame kokos a manžel s rodinou nás berú na farmu. Skupina veselo vyráža, ale po hodine na peprových poliach už cíti únavu.
Pod žiarou tropického slnka
„To teplo je neznesiteľné! Ako v tom môžu pracovať?“
Obdivujem starostlivosť pri zasadení každej rastlinky a neúnavnosť pri ich zalievaní. Dostaneme na prácu priväzovanie rastúcich peprovníkov, ktoré sa popínajú na kužeľ. Skupina sa snaží vymyslieť efektívnejší spôsob zavlažovania, aby farmári nemuseli toľko dvíhať vodu. Nadšene okusujú prvé peprové guľôčky, ktoré sú stále nezrelé.
„Keď ich teraz pozbierame, buď tieto zelené guľôčky naložíme do soli, a máme čerstvý zelený korenie v slanom náleve alebo ich usušíme na čierny sušený Kampotský korenie na slniečku,“ vysvetľujem, v akej fáze zrelosti korenia sa prave nachádzame. Keby prišli v marci, niektoré by sa už začali sĄrdiť.
Obed! „Ale pekne si ho uvaríte po našom!“ hovorí náš farmár veselo. Z poľa prichádzame rovno do domu. Kuchyňa je tmavá a plná veľkých hrncov, obrovský oheň už plápolí. Na nás čeká zabité kura – najväčšia pocta, ktorá sa vám môže dostať. Varíme hydinu, nazbieranú zeleninu aj morning glory – typ kambodžskéj trávy, ktorú všetci milujú s chilli, cesnakom a sôjovou omáčkou. Všetko jedlo dopľávame čerstvým kampotským korením na stonke, ktoré si naozaj užívame.
Po jedle umývame nádobie. A farmári sa nám smejú, pretože je to výlučne úradok žen, zatiaľčú u nás sa do toho pustili aj muži. Ešte chvíľ si zahráme Človeče, nehnevaj sa a zoznamujeme skupinu s okolí farmy či jej fungovaním.
„Všetko je tu organické, a to vÔkazom kampotského korenia. Hnojíme len netopierím a kravským trusom. Ostatné ovocie, zelenina a stromy sú na tom rovnako. Keď príde voda a niekde by bola chémia, spláchla by ju aj do koreničkových polí, a to nesmie.“
„Lea heuy!“
Unava nás zmáha, a tak sa srdečne rozlúčime – hlbokým úkloním aj podaním ruky, niektorí sa dojatí objímajú.
Odchádzame, pretože cestu máme ešte dlhú a prašnú a zajtra nás čeká čalší krásný deň. Už na susednej farme. :-)
