Biely korenie: prečo bolo v českej kuchyni dlho tabu?

Biely korenie má vo svete trochu poškvrnenú povesť. Možno ste si tiež niekedy zakúpili tento druh korenia, ktorý po rozbalení rozhodne nevonia príliš lákavo a zatuchnutá chuť bola cítiť aj na jazyku. Nekvalitné spracovanie je bohužiaľ charakteristické pre korenie veľkých predajcov, ktorí vozia korenie na náš kontinent nesprávne vysušené, čo sa výrazne odráža na jeho kvalite. A to je veľká škoda, pretože chuť a vôňa bieleho korenia sú niečím úplne jedinečným, vďaka čomu už na tento druh korenia nikdy nebudete nazerať rovnako. A to najmä potom, čo ochutnáte ten náš z Kampotu.

Kafr, muškátový kvet a grapefruit 

V momente, keď biely kampotský korenie nasypete do mlynčeka a pomeliete na menšie kúsky, korenie rozvinie svoju jasnú éterickú vôňu kafru, šalvie a cédrového dreva. Tieto ťažšie vône sú podporené muškátovým kvetom, ktorý harmonizuje s tónmi grapefruitovej kôry a ďalšími jemnými tónmi citrusov.

Po niekoľkých minútach sa prejaví jadro bieleho korenia, z ktorého už silno ucítite muškátový orech, kvety tymianu a medovku, to všetko podložené ťažšou vôňou cédru, čierneho čaju a obilnín.

Štipľavý céder 

Po vložení do úst biely korenie vyvolá v celej dutine jasne korenistú chuť, v ktorej sú tak trochu prekvapivo cítiť chlebové tóny. Biely korenie je jemný a ľahko krémový, napriek tomu si zachoval niektoré vrcholy charakteristickej štipľavosti, ktoré sú však v jeho podaní bezchybne jemné. Najväčšiu dominantu hrá zmyselná aróma cédru, ktorú v ústach cítite podobne ako v nose.

Ako vidíte, aj biely korenie môže v mnohom prekvapiť. Preto mu skúste dať ešte druhú šancu a vyberte si taký biely korenie, pri ktorom budete mať istotu, že bude skutočne kvalitný – ten, ktorý je lúpaný zo zrelého červeného korenia, čerstvý, starostlivo selektovaný a chuťovo úplne jedinečný. Ten, o ktorý sa napríklad my staráme s rovnakou láskou a starostlivosťou ako farmári v Kambodži. Dáte mu ešte šancu?