Ktoré zo známych korení nie sú korenia (1. časť)

Skutočný a pôvodný korenie je len jedno. Ide o plody rastliny známej ako čierny koreník, z ktorého sa získava čierne, zelené, biele a červené korenie. Trh však ponúka oveľa širšiu paletu rôznych druhov korenín, označovaných ako korenie, ktoré však s klasickým korením nemajú vôbec nič spoločné.

Chutí ako korenie, ale nie je to korenie

Známym príkladom môže byť sečuánske korenie, známe tiež ako fagara. Pod týmto názvom by ste si mali predstaviť sušené plody čínskeho druhu jasanu, ktoré majú pálčivú aromatickú chuť. Tá dokáže byť až otupujúca, preto sa sečuánske korenie dávkuje v malom množstve, pričom najčastejšie sa s ním dochucuje hydina. Blízkym príbuzným mu je sančo korenie, tiež japonské korenie, ktoré je jedným z mála suchých korenín vyskytujúcich sa v japonskej kuchyni.

Veľmi známym korením, ktoré v skutočnosti korením nie je, je korenovec brazílsky, tiež nazývaný ružové korenie (mylne označovaný ako červené). Takto sa nazývajú sušené ružové bobule stromu čeľade Anacardiaceae rastúce v dlhých strapcoch. Ružová šupka bobúľ je sladká, avšak trpká. Bobule sa často primiešavajú do najrôznejších koreninových zmesí, čím vzniká originálna farebná mozaika.

Chuť nepravého korenia môže byť nepríjemne trpká

Pippali, alebo tiež korenie dlhé, sú sušené plody rastliny z rodu koreníkov, nie však čierneho korenia. Ide o špecifický druh korenia voňajúceho podobne ako klasické korenie, avšak úplne postrádajúce charakteristickú pálčivosť a je skôr sladkasté a trpké. U nás nie je príliš známe, v Indii však patrí k hojně používanému koreniu.

Rovnako neznámym môže byť aj kubébové korenie. Tak sa označujú plody lián rastúcich na Jáve, Borneu či Sumatre. Ich zaujímavosťou je, že sa takmer nepestujú, a preto sa získavajú zberom z divoko rastúcich rastlín. Plody, svojou chuťou pripomínajúce nové korenie, sú o niečo väčšie než klasické korenie.

Základnou látkou tohto korenia je tzv. kubebín, ktorý sa vyskytuje aj v africkom korení. Ten je známy tiež pod názvami ako ashanti či západoafrické chvostové korenie. V oblastiach, kde rastie, teda v západnej, strednej a východnej časti kontinentu, je využívaný ako náhrada klasického korenia, od ktorého sa líši bylinnou chuťou, ktorá navyše nie je ani zďaleka tak pálčivá.

Chcete pokračovať v čítaní? Pripravili sme si pre vás ďalšiu časť koreninového odhalenia!