Blog

Rovnako ako u nás, aj Kambodžania venujú oslavám Nového roka náležitú pozornosť. Tento sviatok, ktorý sa podľa vzoru napríklad Indie alebo Thajska orientuje slnečným kalendárom, oslavuje nielen začiatok, ale aj koniec – končí totiž náročné obdobie zberu úrody a farmári si môžu na chvíľu oddýchnuť. Silvester s ohňostrojmi však čakajte až na samotnom konci – predtým je totiž potrebné vykonať množstvo dôležitých obradov! 1. deň (Moha Sangkran): Príchod anjelov a nových lások Khmerovia veria, že v prvý deň osláv Nového roka prichádzajú Noví anjeli, aby sa starali o tento svet. Vyzdobia pre nich svoje domy, vykonajú generálny upratovanie a pripravia nápoje a ovocie, aby sa tohto sveta – a hlavne do ich domácností – anjeli náležite zamilovali. Každý spokojný anjel totiž v dome zostane celý rok a stará sa o celú rodinu. V tento deň sa tiež chodí do chrámu pre požehnanie, hrajú sa tradičné hry a niektorí mladí Kambodžania vítajú tento deň ako vhodný okamih na zoznámenie. V niekoľkých posledných desaťročiach totiž v Kambodži „rande“ ako ho poznáme my, neexistovalo, a tak je tento sviatok plný spoločného stretávania sa na ulici veľmi vhodným okamihom urobiť prvý krok a spoznať výnimočného partnera. 2. deň (Wanabot): Darovanie Ako praví jedno staré indické príslovie „Čokoľvek stojí za to mať, stojí za to sa o to aj podeliť“ – a toto Khmerovia veľmi dobre vedia. V tento deň obetujú dary svojim rodičom, starým rodičom a starším ľuďom. Ide o hmotné dary, ale aj peniaze či oblečenie pre chudobných. Večer sa všetci stretnú v chrámoch, stavajú hory z piesku a prosia mníchov o požehnanie šťastia a mieru. 3. deň (Leung Sakk): Do nového roka poriadne čistenie a osvieženie Tento deň by sme nazvali naším Silvestrom – je to ten deň, kedy sa z roku 2021 stane rok 2022. Hneď ráno vyrážajú Khmerovia do chrámu, aby vykonali obrad hory z piesku a nechali sa požehnať. Na rad prichádza tiež radostný sviatok Srang Preah, kde sa všetci osprchujú. Ale nebojte sa, neznamená to žiadne hromadné oslavy v kambodžských kúpeľniach, ale rituálne očistenie. Vodou sa polievajú a kúpajú budhistické sochy, mnísi, starší ľudia, rodičia i starí rodičia, aby sa im ľudia ospravedlnili a poďakovali. A zároveň trochu preto, aby sa mladí náležite zabavili. Khmerský Nový rok je pre Kambodžanov veľkým tradičným sviatkom plným farieb a radosti. Užijete si ho aj vy ako návštevníci, ak sa práve v tom čase budete v Kambodži nachádzať. V tom čase odporúčame navštíviť chrám Angkor Vat, kde môžete aj vy dostať požehnanie od mníchov, čo môže byť nezabudnuteľným suvenírom na celý rok. Alebo sa zastavte na juhu krajiny, v Kampote,  pre ten najlepší korenie na svete.

Kambodžský nový rok alebo khmérsky nový rok (khmérsky: បុណ្យចូលឆ្នាំខ្មែរ), nazývaný tiež Choul Chnam Thmey alebo Moha Sangkran, je tradičnou každoročnou oslavou nového roku v Kambodži. Tento trojdňový sviatok tento rok pripadá na 14. - 16. apríla a spája sa nielen so začiatkom slnečného roka napríklad podľa Indie alebo Thajska, ale termínovo napríklad aj s našimi Veľkonočnými sviatkami. A dátum vlastne nie je to jediné, čo majú tieto dva sviatky spoločné. Pohanské požehnanie alebo khmérska tradícia? Okrem veľmi tradičného čistenia Budhových sôch parfumovanou vodou staršími, bohatého prestierania stolov s kvetmi a jedlom na uctievanie svojich predkov a prehliadky nádherných sviatočných odevov, oslavujú Khmérovia príchod nového roka aj veľmi obľúbeným polievaním vodou. Že vám to pripomína moravskú dedinu? To pokojne môže, pretože tento zvyk vyzerá naozaj veľmi podobne a určite pri ňom mladí zažijú veľa zábavy tak u nás, ako aj v Kambodži! Pripravte sa na poriadnu sprchu Zatiaľ čo u nás takzvaná Oblievačka znamená polievanie dievčat na Veľkonočný pondelok – najskôr kvôli trestu za lakomosť a neobdarovanie koledníkov, neskôr ako známa omladzovacia kúra – prebiehala vždy pomocou vedra a studenej vody, v Kambodži sa najčastejšie polievajú tekutou omietkou (zmes vody s trochou kriedového prášku). Tento sviatok sa volá Srang Preah. V oboch prípadoch máte takmer 100% istotu, že táto sprcha nečakane pristane na vašej hlave vďaka mladšej generácii, ktorá si oba sviatky náležite užíva. Nenechajte sa však zmiasť a rozhodne to neberte ako škodoradosť, polievanie vodou pre Khmérov znamená ospravedlnenie – ospravedlňujú sa starším za akúkoľvek chybu, ktorú im spôsobili, a aby sa im odvďačili. Apríl – čas dovolenky To, prečo Kambodžania oslavujú začiatok roka práve v apríli, má v podstate dva dôvody. Po prvé, v angkorskej ére, teda v 13. storočí, zmenil vtedajší khmérsky kráľ nový rok na piaty mesiac lunárneho kalendára, teda na apríl podľa slnečného kalendára. A pretože je v Kambodži približne 95 % populácie zameranej na poľnohospodárstvo, dávalo to všetkým veľký zmysel. Obdobie od novembra do marca je pre khmérskych poľnohospodárov najrušnejším obdobím, kedy zbierajú úrodu z ryžových polí. V apríli si Khmérovia nájdu čas na takú malú dovolenku po ťažkej práci na poliach, pretože ešte neprší a je stále veľké teplo.  A čo Kampotské korenie, pýtate sa? To sa tomuto ukončeniu zberu trochu vymyká, pretože potrebuje iné podmienky než ryža. A my už dobre vieme, že to najvzácnejšie zrelé červené korenie sa zbiera až na prelome mája. 

Zatiaľ čo kuchyňa z Vietnamu, Číny či Japonska je pre nás síce stále exotická, avšak zďaleka nie neznáma, v prípade kambodžskej kuchyne (alebo ak chceme tradičnej khmerskej) sa bavíme o chutiach, ktoré sú nielen v Českej republike, ale aj pre celú radu ďalších európskych krajín veľkým tajomstvom. Ako teda v skutočnosti vyzerá tradičná kambodžská hostina? V stravovaní Khmérov zohrávajú dôležitú úlohu ryža a sladkovodné ryby. V ryži sú navyše praví znalci – khmerská kuchyňa využíva viac než 2000 druhov! Sú to suroviny, ktoré sú v krajine všadeprítomné vďaka rieke Mekong a jazeru Tonle Sap. Toto jazero sa počas monzúnového obdobia rozlieva až na plochu 16 tisíc kilometrov štvorcových a prináša blahodarnú vlhkosť do ryžových polí a vytvára dokonalé prostredie pre chov rýb. Francúzsko, Vietnam, ale aj Čína Khmerské tradičné recepty sú ovplyvnené celou radou okolitých krajín. Na západe sú badateľné thajské vplyvy, na východe zase vietnamské. Kuchyňu však ovplyvnili aj čínski prisťahovalci a nesmieme zabudnúť ani na francúzsky vplyv, ktorému Kambodža podliehala v dobách kolonializmu tejto krajiny Francúzmi. Tradičné ingrediencie sú teda podobné tým, ktoré sa využívajú aj v ďalších ázijských krajinách. Okrem rýb a ryže je to palmový cukor, limetky, cesnak, chilli, kokosové mlieko, citrónová tráva, šalotka a pod. Medzi tradičné jedlá patrí napríklad ryba Amok dusená v kokosovom mlieku a zabalená v banánovom liste. V tomto jedle zohráva dôležitú úlohu aj kari pasta. Jedná sa o národné jedlo, ktoré by sme mohli prirovnať k našej sviečkovej, hoci v tomto prípade hovoríme o veľmi zdravej sviečkovej. :-) Ako sa hrieši v Kambodži? Kambodžania si však vedia dopriať aj trochu nezdravého, čo dokazuje Twa Ko, teda tradičná klobása. Tá sa vyrába z bravčového či hovädzieho mäsa a rôznych zmesí korenín. Správna Twa Ko by mala obsahovať 20 až 25 percent tuku. Klobásu si najradšej ugrilujú, prípadne si ju vychutnajú so zeleninou a ryžou. Nom banh chok je obdoba českého rožka s maslom a čajom. Jedná sa o vývar s ryžovými rezancami na kari, ktoré Kambodžania radi raňajkujú. Tieto rezance sú polievané rybacou omáčkou a servírujú sa s množstvom zeleniny, ako je uhorka, fazuľové klíčky, banánový kvet a pod. Kambodžania si potrpia aj na sladké. V ich prípade predstavujú dezerty väčšinou sladké ovocie opäť v sprievode ryže. Neverili by ste, koľko rôznych druhov banánov v skutočnosti existuje, kým nezavítate na niektoré z kambodžských trhov. Okrem banánov je však veľmi obľúbeným ovocím mango, ananás či durian so svojou neobvyklou chuťou a vôňou, ktorú Ázijčania doslova zbožňujú.

Krysa ovenčená medailami vlastne môže pôsobiť trochu komicky, no v tomto prípade ide humor bokom. Svoju malú zlatú medailu si myšiak Magawa vyslúžil za svoju službu pre organizáciu APOPO, ktorej cieľom je vyhľadávať zaminované miesta, od mín ich čistiť a sprístupniť tak miestnym ďalší kus drahocennej pôdy, ktorú predtým neodvážili obrábať. Aj my sme Magawu podporovali a niekoľkokrát ho počas nášho pobytu v Kambodži navštívili. Správa o jeho smrti nás veľmi zarmútila. Poďme si jeho dôležitosť pripomenúť aspoň nasledujúcim článkom, ktorý venujeme tomuto krysiemu hrdinovi. Magawa – statočný záchranca životov Magawa svoju službu vykonával práve v Kambodži, ktorá dodnes platí za jednu z najzaminovanejších krajín na svete. Ide o pozostatok krvavej genocídy Rudých Khmerov, ktorí v krajine zabili alebo ťažko zranili viac než 64 tisíc obyvateľov. Práve vďaka práci Magawu, jeho krysích kolegov a celého tímu sa v Kambodži darí nájsť míny na vidieckych oblastiach po stovkách. Dôvodov, prečo sa na hľadanie mín využívajú krysy, je hneď niekoľko. Tieto zvieratá majú dokonale vyvinutý čuch a ak prejdú správnym tréningom, sú schopné vyčíchať chemikálie vo vnútri mín a dané miesto označiť. Odmenou im je samozrejme dobrota. Zároveň je ich hmotnosť natoľko nízka, že sa môžu po minovom poli preháňať úplne bez strachu, že by svojou malou pacičkou zariadenie aktivovali a došlo k výbuchu. Krysa sa bez človeka nezaobíde – a človek bez krysy tiež nie Vďaka tomu bol Magawa schopný prehľadať plochu veľkosti tenisového kurtu behom tridsiatich minút, čo by bežnému človeku s detektorom trvalo aj niekoľko dní. Napriek tomu tento krysí hrdina nikdy nebol na hľadaní sám – človek s detektorom mu vždy robil sprievodcu, aby potvrdil jeho nález. Podľa štatistík sa krysám podarilo celkovo vyhľadať takmer 65 tisíc mín ukrytých v zemi, čím bolo ochránených približne 1,7 milióna ľudí pred možným zranením či dokonca smrťou. Preto je dôležité vyzdvihovať a pripomínať takýchto hrdinov, ako bol Magawa, ktorý si posledné roky užíval zaslúžený odpočinok a ktorý sa stal vzorom pre celú radu svojich nástupcov. Zdroj fotografie: PDSA

Kambodža je krajina, kam smeruje za exotickými zážitkami stále väčšie množstvo turistov. Nie je to však len príroda, jedlo či architektúra, čo je v Kambodži exotické. Pre nás Európanov môžu byť prekvapivé aj niektoré typické vzorce správania Kambodžanov, na ktoré je dobré sa pripraviť. Na zdravie! A poriadne Pripíjať si na zdravie je bežné v celej rade európskych krajín. Kambodžania však tento zvyk prežívajú veľmi nevídaným spôsobom. Na zdravie (kambodžsky „čul mui“) si pripíjajú počas osláv pri každom hltu a všetko je sprevádzané veľkým jásotom a prianím každému, kto sedí pri stole zvlášť. Niet divu, že takáto párty sa môže natiahnuť až do noci. Hlavne v pokoji V krajine je hlavným náboženstvom buddhizmus – filozofia tohto náboženstva je teda vlastná veľkej väčšine Kambodžanov. To je tiež dôvod, prečo sú mierni, pokojní a vždy sa snažia vyhnúť konfliktom. Len málokedy počujete rozrušený krik a hádky. Rovnako tak v momente, keď sa vy sami necháte uniesť svojimi emóciami, strácate v očiach miestnych svoju autoritu. Tu je najlepšou stratégiou úsmev od ucha k uchu.  Čo na seba? Kambodžania sú pomerne rezervovaní a preto je dobré na nábožensky významné miesta chodiť v nie príliš krikľavom oblečení, ktoré siaha najlepšie až pod kolená a zahaluje aj lakte. Rovnako je neslušné vstupovať k niekomu do domu v topánkach. Toto pravidlo platí aj pri chrámoch, kde je vhodné tiež zložiť pokrývky hlavy. Nesaťahať Práve hlava je v Kambodži považovaná za najsvätejšiu, nohy naopak za najmenej dôležité. Preto nie je vhodné dotýkať sa hlavy kohokoľvek. Rovnako je neslušné ukazovať na nohy osôb, najmä mníchov a sôch Budhu. Bez rúk Áno, podanie ruky v tomto prípade nie je vhodné. V Kambodži sa zdraví priložením dlaní k sebe, pritiahnutím rúk k hrudníku, všetko sprevádzané jemným úklonom. Čím dôležitejšia osoba pred vami stojí, tým vyššie by ste mali ruky mať a tým hlbší by mal byť úklon. Dodržiavanie týchto zvykov otvára Khmerom ich srdce a k širokým úsmevom sa čoskoro pridá láskavé prijatie pokojne aj za prah ich domovov, kde začína tá pravá, autentická Kambodža. Aj my vždy pokorne nasledujeme zvyky našich farmárov v regióne Kampot, ktorých si nesmierne vážime.

Kambodža je krajina, ktorú si za tie roky, čo ju navštevujeme, dovolíme nazývať naším druhým domovom. Napriek tomu nás neprestáva udivovať svojou rozmanitosťou a pestrosťou, ako aj niektorými úsmevnými faktami, ktoré sme o nej zistili. Angkor Vat na vlajke Chrám Angkor Vat ležiaci v provincii Siem Reap je asi najznámejším miestom Kambodže, kam ročne smerujú tisíce turistov. Okrem toho, že ide o vôbec najrozsiahlejší náboženský komplex na svete, je Angkor tiež jedinou stavbou na svete, ktorá sa dostala až na národnú vlajku. Žiadny Happy Meal Hoci kambodžská – alebo chcete tradičná khmérska kuchyňa – u nás nie je príliš známa, je skutočne výborná. Avšak Európan si pri dlhšom pobyte v krajine môže posteskovať po poriadnom „junk foode“ – jedlách z fast foodu západného typu. Problém je v tom, že v krajine nenájdete ani jeden McDonald's. Najznámejšiemu reťazcu rýchleho občerstvenia sa tu jednoducho nepodarilo zakoreniť. Zúfať však netreba, Burger Kingu sa to podarilo.  Kto by chcel hodiť „rýchle jedlo“ za hlavu a vyskúšať pravú autentickú Kambodžu, odporúčame zavítať k miestnym a ochutnať pravú khmérsku kuchyňu, založenú na viac než 2 000 druhoch ryže, sladkovodných rybách a rôznych druhoch zeleniny a ovocia. Možno sa v nej objaví aj pravý Kampotský korenie, ku ktorému budete naozaj blízko. :-) Gekóny veštia manželstvo Gekón obrovský je jedno z mnohých zvieratiek, na ktoré možno v krajine naraziť. Miestni ich majú v úcte a dokonca veria, že sú schopní veštiť budúcnosť. Tak ako my trháme okvetné lístky margarét, Kambodžania počítajú gekónie štebotanie, aby zistili, či budú mať šťastie alebo kedy budú mať svadbu. Tá mimochodom trvá zvyčajne tri dni, čo by u nás bolo naozaj veľa bublín. Pohreby sú skutočnou ceremóniou Ešte väčšou udalosťou než svadby sú pre Kambodžanov pohreby. Hoci priemerný mesačný príjem činí približne 100 dolárov, pohreby tu priemerne stoja 9 tisíc dolárov. Obrad navyše môže trvať až 49 dní, počas ktorých sa stretáva široká rodina, ktorá väčšinou skladá všetky svoje úspory, aby bolo posledné rozlúčenie čo najdôstojnejšie. Míny na každom kroku Kambodža je dodnes jednou z najzaminovanejších krajín na svete, a tak sa veľké pohrebné ceremónie často konajú bohužiaľ aj z dôvodu, že človek stúpi na mínu. Tých je po celej krajine roztrúsených 8 až 10 miliónov. Ide predovšetkým o vidiecke oblasti, kam turisti tak často nezavítajú – cestovanie po Kambodži je bezpečné a sami Khmérovia vítajú každého návštevníka s otvorenou náručou. Toto je len jedna z častí krvavého dedičstva Rudých Khmérov, ktorých rany Kambodža doteraz úplne nezahojila. Do tohto roku pomáhal s postupným odminovaním Kambodže odvážny potkan samček Magawa, ktorého sme v jeho zaslúženej činnosti podporovali aj my sami. Za svoj život vyčuchal viac než stovky mín v kambodžských vidieckych oblastiach. Začiatkom tohto roku zomrel, a hoci na jeho miesto časom nastúpi nový trénovaný potkan záchranca, Magawa nám zostane v srdci a sme na jeho činnosť právom hrdí.

Čím dlhūsie strávime v cudzej krajine, tým viac spomienok si načerpáme a tým viac nám prirastie k srdcu. Aby sme si aj po návrate domov mohli neustále pripomínať momenty, ktoré sme na svojich cestách prežili, je dobré si z týchto miest odviezť niekoľk suvenírov a malý kúsok cudziny si tak so sebou vziať domov. Ak chcete týmto spôsobom spomínať aj na Kambodžu, máme pre vás niekoľk tipov na drobnosti, ktoré si zo zeme odviezť a ktoré sa vám nebudú len tak povaľovať doma na poličke. Krama Krama je vec, na ktorú v Kambodži narazíte na každom kroku. Jedná sa totiž o multifunkčný šátku, ktorý je jedným z národných symbolov krajiny. Krama má nespočetné využitie. Okrem funkcie šátku sa využíva na nosenie detí, zakrývanie tváre, ako hojdacia sieť pre deti, ako moskytiéra, na odháňanie hmyzu a na mnoho iných věci. Medzi tradičné farby kramy patrí Ďrvená a biela, no môžete natrafiť na celú pestrofarebnú paletu rôznorodého spracovania. Kramu si môžete kúpiť na každom rohu, vyberajte si však tie s vyšťou gramážou a pevnosťou, aby šátok vydržal čo najdlhšie. Aj u nás ho totiž môžete s láskou nosiť a rozhodne nebudete pôsobiť ako exot. :-) Upcyklované predmety Kambodža rozhodne nepatrí medzi krajiny s vysokým životným štandardom, ba naopak. Tamojší obyvatelia sú prevažne chudobnejší a preto hľadajú najrôznejšie spôsoby obživy. Jedným z nich je výroba najrôznejších predmetov z odpadu.  Do tejto činnosti sa premieta neobyčajné remeselne khmérske umenie, ktorí sú schopní aj z na prvý pohľad absolútne bezcenného kusu odpadu vyrobiť niečo pekné. Většinou ide o dekoratívne predmety, no môžete nájsť aj veci dennodennej potreby, ako napríklad peňažnky, nádobie, oblečenie a pod. Tetovanie Ak chcete skutočne permanentnú pamiatku na Kambodžu, nechajte si urobiť tradičné khmérske tetovanie. Tieto tetovania majú hlbokú symboliku a vykonávajú sa počas obradu, ktorý vtlačí tetovaniu magické vlastnosti. Khmérske tetovanie nie je ozdobou, khmérske tetovanie má ochrannú symboliku, ktorá sa stane vašou neoddeliteľnou časťou. David s Klárkou majú svoje khmérske tetovania na sebe a my s nadsázkou a možná bez nadsázky rád hovoríme, že chránia celý .pepper..field. :-) V neposlednom rade si z Kambodži odneste aj niekoľk guľík Kampotského korenia pre šťastie. A ak sa vám do kufra už nič nezmestí, nemusíte zúvať. Stačí sa len pozrieť na naše stránky a dopriať si poriadny kús autentickej Kambodže aj vo svojej kuchyni hneď v niekoľkých podobách.

Stať sa digitálnym nomádom je snom veľkej množiny ľudí. Niekto zoberie laptop, batoh a vyrazí tam, kam ho nohy zavedú. Niektorí však majú potrebu zistiť si dopredu čo najviac informácií. Ak patríte do druhej skupiny a chceli by ste svoje nomádske dobrodružstvo zažiť aj v Kambodži, ste na správnej adrese. Prinášame vám pár základných poznatkov, ktoré by ste mali mať na pamäti, kým sa jedného dňa vydáte splniť si svoje sny napríklad do tejto slnečnej a usmievavej krajiny. Internet je pomalý, ale dostupný Pre každého digitálneho nomáda je dôležité, aby mal čo jesť a piť, kde zložiť hlavu a stabilný internet. Ten v Kambodži je, avšak nesmiete naňho ponáhľať. Ak teda patríte k tým, ktorí denne spotrebujú hory gigabajtov, je dobré zdržiavať sa skôr vo väčších mestách. V okolitých oblastiach internet je, ale poriadne otestuje vašu trpezlivosť. Dobrou správou je, že internetové pripojenie je v krajine lacnou záležitosťou, takže byť online nie je nič nemožné. Nepodceňujte zdravotné poistenie V Kambodži sa naozaj neoplatí nemať zdravotné poistenie. Služby nemocníc západného štýlu sú naozaj veľmi drahé. Stačí jedna nešťastná nehoda, spadnete z motorky, vyvrtnete si členok na prechádzke a môže vás to stáť značnú časť úspor. Preto je dobré mať kvalitné cestovné poistenie, ktoré všetky liečebné výdavky uhradí. Naučte sa základy jazyka Platí to všade vo svete, že je dobré vedieť aspoň trochu z reči miestnych. Nech už sa budete cítiť akokoľvek hlúpo, aspoň pár slov sa naučte. Miesti uvidia, že máte snahu a chcete preniknúť do ich kultúry a zblížiť sa. Majte poznámky v telefóne a naučte sa pozdravy a rozlúčenia, pomenovanie niektorých jedál a niekoľko základných otázok. Vždy sa hodí aj naštudovanie čísel. Skúste si svoje jedlo objednať v ich reči a uvidíte, že takmer okamžite prelomíte ľady v celej reštaurácii. Preštudujte si históriu Niet nad to poznať históriu miesta, na ktorom sa ocitnete. Všetko si môžete následne spojiť do súvislostí a podobne ako s miestnym jazykom ukázať, že pre vás dané miesto nie je len dovolenkovou destináciou, ktorú ste prišli preflákať. Spoznávajte Kambodžu dôkladne a uvidíte, že sa vám za to odvďačí svojím nekonečným úsmevom. Ale pozor, možno už potom budete chcieť svoje digitálne nomádstvo zavesiť na klinec a zostať tu navždy. :-)

Stali sme sa hosťami jednej z najpozeranejších internetových televízií v ČR, ktorá získala nejedno ocenenie za svoju spravodajskú a publicistickú činnosť v diváckej ankete Krištáľová lupa. Prešli sme drsným sitom a odpovedali na všetky zvedavé otázky reportéra Michaela Rozsypala. Obránili sme náš Kampotský korenie ako ten najlepší na svete? Ako sme sa z 12 farmárskych rodín dostali na aktuálne číslo 203 rodín, ktoré sú pod našimi krídlami? A kto v Kambodži na všetko dohliada, keď sme práve na druhej polovici sveta? Vypočujte si náš rozhovor v DVTV, ktorý patrí medzi tie najpozeranejšie v posledných týždňoch. Nebudeme vám klamať, keď prišlo pozvanie do DVTV, mali sme obrovskú radosť. Do tejto televízie nie je pozvaný zďaleka každý – aj pre nás je to spätná väzba, že v Česku naša práca naozaj niečo znamená a že má svetový dopad. Preto sme neváhali a pozvanie prijali.  „Trochu drzé sme prišli za prezidentom Asociácie Kampotského korenia v Kambodži a povedali sme mu, čo máme v pláne. Prvý rozhovor s ním bol dosť odmeraný, ale potom sa úplne zmenil a rozžiaril,“ popisuje David začiatky s projektom .pepper..field. „Na začiatku bola situácia zložitá aj kvôli tomu, že hranice boli takmer zatvorené – je to logické po tom všetkom, čím si Kambodža prešla,“ spomína Klára.  Súhlasíte s Klárou a Davidom, že aj v dnešnej dobe má kvalitné korenie cenu zlata? Pustite si celý náš rozhovor. Aj keď sme už niekoľkými rozhovormi pre rôzne televízne kanály prešli, tentoraz to bolo iné a musíme priznať, že nás zachvátil aj ľahký pocit nervozity. Naozaj sme v DVTV! O to viac nás teší, že sa náš rozhovor teší takej obľube. Ďakujeme vám všetkým za vlnu vyjadrenej podpory v komentároch a na sociálnych sieťach. Sme pyšní na našu úžasnú .pepper..family, ktorú vo vás máme.

Provincia Kampot, odkiaľ vám dovážame kampotské korenie, je jednou z najmalebnejších oblastí Kambodže, ktorá si dokázala uchovať svoju autentickú tvár ovplyvnenú nielen samotnými Kambodžanmi, ale aj kolonizátormi, ktorí tu pôsobili v minulých storočiach. Je jedinečným miestom, kam musíte vyraziť, ak chcete spoznať skutočnú Áziu. Aj keď ide o nádherné miesto, turizmus ho zatiaľ príliš nezmenil, a tak si tu za skutočne minimálne náklady môžete vychutnať dovolenku, na ktorú nikdy nezabudnete. Prečo sa nám tak páči v Kampote? Okrem toho, že milujeme všadeprítomné zelenajúce sa plantáže, máme tu aj množstvo obľúbených miest, ktoré navštevujeme každoročne a ktoré s korením z oblasti Kampot priamo súvisia. Čo taká korenistá turistika môže obsahovať? Bokorské hory Určite by ste si nemali nechať ujsť národný park Bokor, kde sa stanete svedkami krás, ktoré dokáže vytvoriť iba miestna príroda. Ide o hory, ktoré z jednej strany delia tieň práve našim plantážam a poskytujú im útulné útočisko pripomínajúce džungľu. Ak vyrazíte do týchto hôr, tak okrem známych historických miest a nádherných starých budov uvidíte aj vodopád Popokvil. Na tomto jedinečnom mieste splývate nielen s prírodou, ale aj s miestnymi. Je to obľúbené miesto meditujúcich mníchov i miestnych, ktorí sa tu osviežujú počas parných dní. Morské ryby servírované ako nikde na svete Chceli by ste ochutnať kampotské korenie ako nikdy predtým? Potom by sme vám odporučili rybie trhy v blízkom Kepu, kde vám s čerstvo ulovenými krevetami naservírujú aj čerstvé zelené kampotské korenie priamo na stonke a ľahko ugrilované na panvici. Delikatesa, na ktorú sem lákame aj našich priateľov. Samotné mesto je plné reštaurácií, ktoré sa na varenie s korením priamo špecializujú, robia školy varenia či ho jednoducho zaraďujú do jedálneho lístka s úplnou samozrejmosťou. P.S. Vedeli ste, že unikátne kampotské podnebie a pôda dávajú jedinečnú kvalitu viacerým surovinám, nielen kampotskému koreniu? Miestna soľ je napríklad jedna z najchutnejších a najzdravších, aké sme kedy mali na tanieri. A nájdete ju aj u nás. Výborné sú aj ďalšie lokálne koreniny a čerstvé bylinky, ktoré farmári pestujú na svojich pozemkoch.

Už je to viac než rok, čo koronavírusová pandémia výrazne spomalila tempo ľudstva a vystavila ho úplne novým situáciám. Kto by si kedy pomyslel, že deti nebudú môcť chodiť do školy, návšteva priateľov a rodiny bude možná len v veľmi obmedzenom režime a cestovanie sa stane výzvou plnou komplikácií a papierovačiek. Mnohí nadšení cestovatelia preto radšej sedia doma, čo však neznamená, že by ich cestovateľské srdce nebilo ďalej. Mnohí z nich už teraz snujú plány, ktoré kúty našej planéty preskúmajú, až sa všetko vráti do normálu. Ak medzi nich patríte aj vy a padla vám do oka Kambodža, určite ste už čítali o všetkých notoricky známych pamiatkach, ktoré sa dajú v tejto krajine navštíviť. My vám však chceme ponúknuť malú ochutnávku toho, čo v bežných sprievodcoch po Kambodži nenájdete. Milovaný Kampot Táto oblasť v južnej časti Kambodže ponúka jedinečnú chuť pravej Ázie, kde môžete občas naraziť na jemné nuansy, ktoré tu zanechali Francúzi v koloniálnej dobe. Ak by ste sa vybrali práve sem, radi vám zariadime prehliadku jednej z našich fariem, na ktorú vás zoberie náš kambodžský tím. Zažite Kampotské korenie autenticky, ako ho s malými rodinami zažívame my. Kampot je tiež plný ružových políčok a koreninových plantáží, nad ktorými sa týčia štíty krásnych Bokorských hôr plných jaskýň, zlatých Buddhov, vodopádov a starodávnych chrámov. V meste nájdete aj naše najobľúbenejšie reštaurácie využívajúce Kampotské korenie tak, ako ste to ešte nikdy nezažili. Kardamomové hory Táto unikátna oblasť plná divokej fauny a flóry sa nachádza na juhozápadnej hranici Kambodže s Thajskom. Je to miesto, kde môžete zažiť dažďový prales v jeho pravej kráse. Je však dôležité myslieť na to, že čím krajšie takéto miesto je, tým je aj nebezpečnejšie. Preto sa do hustého porastu džungle vydávajte len so skúsenými sprievodcami, ktorí vás zoberú na tie najzaujímavejšie miesta a ak budete mať šťastie, zažijete aj zaujímavé stretnutia s obyvateľmi pralesa. Rovnako ako v Kampote aj tu vás môžeme zoznámiť s udržateľnou komunitou, ktorá vás pohostí, ubytuje a v absolútnom bezpečí prevedie touto krásnou prírodou. Mondulkiri Kto z vás minulý týždeň sledoval našu online prednášku pre cestovateľský festival Kolem sveta, vie, že Mondulkiri je nádherný kus džungle s voľne žijúcimi slonmi. Tí tu dožívajú v krásnom projekte, ktorý zachraňuje týrané slony a dáva im šancu na dôstojný život plný slobody. Ak teda chcete vyraziť do pralesa s trsmi banánov a plaziť sa zeleňou tak dlho, kým neuvidíte obrovské slonie laby, napíšte nám a radi vás s organizáciou Mondulkiri Project prepojíme.

Ráno vstanú a vydajú sa na svoju koreninovú plantáž zalievanú slnkom. Slnečné lúče, prenikajúce cez listy koreninových lián, šimrajú kambodžských farmárov po tvári až do večera, kedy je čas ísť zase domov. Tento scenár sa opakuje deň čo deň, až kým nepríde čas na zber a sušenie koreninových zŕn, po ktorom nasleduje predaj úrody. Pre niektorých farmárov je to radostná finálna bodka za ich prácou, pre iných veľmi náročná úloha, ktorá rozhoduje o budúcnosti celej ich rodiny. Prečo je pre niektorých farmárov ťažké predať svoj korenie, hoci je naň na trhu dopyt? Mohlo by sa zdať, že korenie v takej kvalite, akú má to kampotské, nemajú farmári žiadny problém predať. Bohužiaľ, opak je v niektorých prípadoch pravdou, čo je spôsobené hneď niekoľkými faktormi. Prvým z nich je problematické hľadanie odberateľov. Mnoho fariem totiž leží na odľahlých miestach, kam sa obchodníkom nechce cestovať – a tak musia farmári cestovať za obchodníkmi. Ak nejakého naozaj nájdu, nastáva druhý problém, ktorým je jazyková bariéra.  Kampotské korenie je predovšetkým vývozným artiklom, čo znamená, že ho vykupujú zahraniční obchodníci, ktorí väčšinou neovládajú khmérčinu. Preto je komunikácia medzi malým farmárom a zahraničným obchodníkom často veľmi problematická. Vieme, ktorým farmárom je potrebné najviac pomôcť Vyhrané však nie je ani v momente, keď sa obaja obchodní partneri dohodnú. Produkcia niektorých fariem je totiž tak malá, že o ňu veľkí obchodníci jednoducho nemajú záujem. Odber z takej farmy sa im totiž nevyplatí tak, ako by si predstavovali. Farmári tak mnohokrát nemajú inú možnosť, než predať svoju úrodu pod cenou, aby za svoju prácu dostali aspoň nejaké finančné ohodnotenie. A to je veľká škoda, pretože korenie od takýchto farmárov je často oveľa kvalitnejšie než korenie z veľkých fariem vlastnených najčastejšie cudzincami, ktorí ich vnímajú iba ako zdroj financií, čomu je podriadená aj celková produkcia. My sme sa rozhodli nájsť si vlastný spôsob, ako sa takémuto koreniu vyhnúť, nájsť si svoj vlastný a ešte k tomu pomôcť miestnym. Snažíme sa podať ruku práve tým rodinám farmárom, ktoré sú menšie, nevedia po anglicky, je pre nich ťažké cestovať do mesta a dostať tak svoje korenie na trh. Sú to však práve tie rodiny, ktoré poznajú okolie Kampotu tak dokonale ako nikto iný. Aj jeho výnimočnú pôdu, po ktorej chodia po generácie. A práve vďaka nim vám môžeme ponúknuť korenie, ktoré nemá na svete obdobu. 

Ak sa niekedy vydáte do kambodžskej oblasti Kampot, určite tu natrafíte na zvláštne plantáže zahalené palmovými listami, ktoré môžu pripomínať domáce chmeľnice. Ako už asi tušíte, ide o plantáže čierneho korenia, ktoré vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a tradičnému prístupu k jeho pestovaniu prinášajú práve tu tie najlepšie korenisté zrná na svete. Tie sú hlavným zdrojom obživy približne niekoľkých stoviek miestnych farmárov, ktorí každý deň prichádzajú na plantáže za svitu slnečných lúčov, aby sa postarali o svoje čierne zlato, ako miestni korenie nazývajú. Farmári si musia poradiť hneď s niekoľkými prírodnými živlami Práve ostré slnečné lúče sú dôvodom, prečo sa jednotlivé koreninové liány zakrývajú palmovými listami, ktoré ich chránia pred spálením. O to sa starajú aj štíty Bokorských hôr, ktoré poskytujú toľko potrebný tieň.  Dôvodom, prečo majú farmári so svojou plantážou každý deň plné ruky práce, však nie je slnko, ale predovšetkým škodcovia. Spôsobov, ako s nimi bojovať, je hneď niekoľko. Tí menej zodpovední používajú chemické pesticídy, s ich korením sa u nás však nestretnete. Náš korenie pochádza iba z tých fariem, ktoré sa so škodcami vysporiadajú pomocou tradičných prírodných postupov. Tie sú navyše doplnené o hnoj a guáno získavané z jaskýň obývaných netopiermi, ktoré rastliny vyživujú tým správnym spôsobom. Nie je deň, kedy by farmári neprekontrolovali všetky zrná z koreninových plantáží Obdobie zberu prichádza v termíne od februára do mája. V tomto čase začína najtvrdšia práca, pri ktorej farmári ručne zbierajú jednotlivé trsy zŕn Kampotského korenia, ktoré ďalej spracovávajú. Postup spracovania je nemenej náročný, zrná sa musia oddeliť od stonky, krátko povariť a následne rozložiť na rohožiach a sušiť na slnku, počas čoho získavajú charakteristické sfarbenie. Mimo obdobia zberu si farmári užívajú tiež veľa práce a to predovšetkým so sadením či každodenným kontrolovaním zŕn – červené Kampotské korenie sa napríklad zbiera iba po úplne zrelých bobuliach, takže celodenná drina vám prinesie možno len hrnček korenia. Po zbere je každé zrno starostlivo preberané pinzetou (kvôli veľkosti), balené a odosielané. Prečítajte si, ako aj samotné balenie môže byť náročné! Pestovanie korenia je preto veľmi namáhavou prácou, z ktorej je krk spálený a ruky plné mozolov. Historicky za svoju tvrdú prácu farmári navyše neboli adekvátne odmeňovaní. A presne to sa u nás v .pepper..field snažíme zmeniť. 

História týkajúca sa pestovania a obchodu s korením je bohatá, plná dobrodružstiev, plavieb do neznámych končín a výstavby honosných palácov za peniaze získané z obchodu s korením. Nezaostávajú ani dejiny spojené s pestovaním korenia v oblasti Kampot. Tradícia pestovania korenia v Kambodži siaha do nášho stredoveku Korenie sa v Kambodži pestuje od čias Khmérskej ríše, čo predstavuje tradíciu siahajúcu hlboko do čias, keď na našom území vládli starí Přemyslovci. Prvý podrobný opis pestovania korenia v oblasti Kampot pochádza však až z 13. storočia. V tomto období prišiel na územie dnešného Kampotu čínsky vyslanec menom Zhou Daguan, ktorý venoval časť svojich spisov práve spôsobu pestovania korenia starými Khmérmi a ich zvyklostiam. Vďaka tomu je jeho dielo dodnes jedným z hlavných zdrojov informácií o kultúre Khmérskej ríše.  Hoci sa obchod medzi starým kontinentom a ďalekou Áziou naplno rozbehol už v 16. storočí, výnimočnosť kampotského čierneho zlata Európania objavili až omnoho neskôr. Stalo sa tak v 19. storočí, keď bol v Kampote vybudovaný prístav, do ktorého prichádzali obchodné lode z celého sveta. V tejto ére sa produkcia Kampotského korenia zintenzívnila, aby krátko nato ležali plantáže popolom. Spori o územie zničili koreninové polia K tomu došlo počas vojen medzi sultanátom Aceh a Holanďanmi, ktorí do oblasti pôvodne prichádzali iba za obchodom. Holanďania však nakoniec do oblasti priniesli skazu a roztrieštenie sultanátu. Jeho predstaviteľ ako odmenu nechal spáliť plantáže, aby nepadli do rúk holandských nepriateľov. Pre tradíciu pestovania korenia v Kampote je však typické, že je schopná povstať z popola. To sa podarilo aj po acehských vojnách, aby sa do polovice 20. storočia stal korenie z tejto oblasti dominantným korením na európskych trhoch. V roku 1928 pochádzala väčšina korenia používaného vo Francúzsku práve z tejto oblasti a v šesťdesiatych rokoch sa produkcia dostala už na závratných 8 tisíc ton ročne. Krvavý politický režim sa snažil podlomiť nielen vôľu, ale zničiť aj tradície Ako to však býva, po prudkom raste často nasleduje strmý pád. Ten tentokrát priniesli Červení Khmérovia, ktorí celú krajinu decimovali nevídaným spôsobom. Ona osemtisícová produkcia sa náhle zmenšila na iba 4 tony ročne a miestni farmári sa v snahe predísť hladomoru sústredili predovšetkým na pestovanie ryže. Teraz sa tradícia pestovania korenia v tejto oblasti opäť prebúdza k životu a my v .pepper..field sme vďační, že môžeme byť súčasťou jej znovuzrodenia. Od roku 2018, keď sme začali v Kambodži férovo podnikať a spolupracovať, sa mnohé posunulo k lepšiemu. Sme radi, že môžeme byť pri tom a sledovať, ako sa táto nádherná krajina opäť otvára svetu.

Ak ste našimi zákazníkmi, prípadne uvažujete o tom, že si malý kúsok Kambodže do svojej kuchyne zaobstaráte aj vy, verte, že týmto nákupom neurobíte radosť len nám, ale predovšetkým podporíte rodiny farmárov žijúcich v kambodžskej oblasti Kampot, kde je nami ponúkaný korenie pestované. Pomáhať je potrebné – ale efektívne Títo ľudia každý deň vstávajú do podstatne odlišnej reality, než na akú sme zvyknutí u nás v modernom európskom prostredí. Aj keď tu veľa vecí nefunguje tak, ako by malo, drvivá väčšina z nás má aspoň istotu záchrannej sociálnej a zdravotnej siete, ktoré nám tzv. kryjú chrbát a dokážu pomôcť, keď je najhoršie. Bohužiaľ v Kambodži nič také nepoznajú. Celá krajina sa ešte stále spamätáva z ťažkej minulosti a pre každú z miestnych rodín platí nutnosť postarať sa sama o seba, pretože to za ňu nikto iný neurobí. Nedostupná lekárska pomoc, veľmi strohý vzdelávací systém a slabý trh práce sú dôvodom, prečo je tu život výrazne odlišný od toho nášho. Z hodnôt Kambodžanov by sme sa mohli veľa naučiť Napriek tomu je život medzi pralesmi a koreninovými plantážami čistejší a možno aj šťastnejší. Ak by ste chceli v Kambodži nájsť osobu, ktorá nie je pozitívna a neustále sa nesmeje od ucha k uchu, hľadali by ste naozaj dlho. Títo ľudia totiž zo svojho mála naučili urobiť veľké bohatstvo a každú maličkosť brať ako príležitosť k radosti. A práve to je dôvod, prečo chceme medzi nami Európanmi a pozitívnymi Kambodžanmi uzavrieť výmenný obchod. My Európania pošleme do Kambodže kúsok nášho západného bohatstva, za ktoré si tamní farmári dovolia zdravotnú starostlivosť a pošlú svoje deti do škôl. Oni na oplátku prevonia naše kuchyne jedinečným Kampotským korením a naučia nás, že to najväčšie bohatstvo sa neskrýva na bankových účtoch, ale v našich srdciach a v spôsobe, akým nahliadame na svet okolo nás.

Ak nás sledujete pravidelne, určite ste si všimli nového článku od Khmer Times, ktorý sme zverejnili u nás na Facebooku a ktorý sa týka toho, aké dôležité je chránené zemepisné označenie Kampotského korenia a aký má dôsledok v celom kontexte! Rozhodli sme sa vám tento dôležitý článok preložiť a vysvetliť, aby sme vám ešte viac priblížili jedinečnosť Kampotského korenia. Čo je to Ženevský akt Lisabonskej dohody a ako funguje s ochranou značkou pôvodu Svetová organizácia duševného vlastníctva, známa pod skratkou WIPO, je organizácia, ktorá od roku 1967 dbá na to, aby bola čo najviac chránená jedinečnosť duševných i fyzických produktov ľudskej kultúry. Medzi tieto produkty patrí aj Kampotské korenie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou kambodžskej poľnohospodárskej kultúry, ktorú po generácie pestujú a šľachtia do podoby najlepšieho korenia na svete. V minulom roku vstúpil do platnosti tzv. Ženevský akt Lisabonskej dohody, čo je zmluva, ktorú spravuje práve organizácia WIPO. Zjednodušene povedané ide o zmluvu, vďaka ktorej môžu jednotlivé medzinárodné organizácie u svojich produktov jasne zdôrazňovať ich pôvod a taktiež zemepisné označenie. Tieto ochranné nástroje pomáhajú lokálnym producentom odlíšiť ich výrobky od ostatných, ktoré nedosahujú také kvality, zviditeľňujú ich a tým im pomáhajú k vyšším výnosom. Kampotskému koreniu sa dostalo žiaducej ochrany Jednou z prvých krajín, ktorá sa do celého systému Ženevského aktu Lisabonskej dohody zapojila, je Kambodža, ktorá tak získala možnosť udeliť niektorým zo svojich produktov špecifické zemepisné označenie. A nie je prekvapením, že sa tejto cti dostalo práve Kampotskému koreniu, ktoré sa tak môže svojou jedinečnosťou prezentovať ako prvý kambodžský produkt na území Európy. Vďaka tomu získava úplne jasne dominantné postavenie medzi ostatnými koreniami, ktoré jasne upozorňuje na príbeh nielen koreninových zŕn, ktoré rastú na jednom z najkrajších miest sveta, ale tiež poukazuje na príbehy ľudí, ktorí sa venujú tradícii jeho pestovania po dlhé stáročia. To otvára Kampotskému koreniu úplne nové možnosti, ako o sebe dať vo svete vedieť a ukázať ľuďom, aká jedinečná a intenzívna môže chuť korenia v skutočnosti byť. Ak teda budete nakupovať Kampotské korenie, značky s písmenami PGI (Protected Geographical Indication) či GI (Geographical Indication) vám napovedia, že sa skutočne jedná o pravé Kampotské korenie so všetkým všade.  Ako ho bezpodmienečne spoznať od ostatných sa môžete dočítať napríklad v tomto článku.

Byť aktuálna situácia v našej krajine – a podobne ani nikde inde vo svete – cestovanie príliš nenahráva, ťažké časy raz pominú a my si budeme opäť môcť vychutnávať slobody a výlety do všetkých kútov sveta. Cestovanie v dobe pokoronavírusovej by však mohlo byť trochu iné, s oveľa väčším dôrazom na udržateľnosť a autenticitu. Koronavírus nám ukázal krehkosť základov, na ktorých stojí naša spoločnosť a negatíva globalizácie To, čo bolo pred rokom len akousi nákazou riadiacou sa v Číne, je dnes problém, ktorý obmedzuje život každého z nás. Spoločnosť točiaca sa na plné obrátky takmer zo dňa na deň zamrzla, ľudia spoznali, aké krehké sú mechanizmy, vďaka ktorým žije väčšina ľudí v takom blahobyte. Navyše sa jasne ukázalo, ako veľmi toto spomalenie prospieva našej planéte. Znížená miera dopravy i výroby priniesla viac pokoja a regeneráciu ekosystémov, klesla miera emisií v ovzduší a menšie množstvo turistov napríklad do kanálov talianskych Benátok vrátilo život v podobe rýb a vodných vtákov. A práve to sú koronavírusové dopady, ktoré nám pomôžu otvoriť oči a zmeniť náš prístup k celej rade vecí, cestovanie nevynímajúc. Lietadlo na víkendovú dovolenku len preto, že je letenka zlacnená na 300 korún? Láka vás to, no vďaka tomu však za sebou zanecháte významnú uhlíkovú stopu a danú destináciu počas dvoch dní v podstate vôbec nespoznáte. Cestujte s motiváciou naozaj spoznať kultúru danej krajiny a môžete aj ušetriť Oveľa lepším a zodpovednejším riešením sú menej časté, no dlhšie dovolenky. Počas nich budete mať šancu poriadne spoznať dané miesto – zoznámite sa s miestnou kultúrou, ochutnáte všetky jedlá, užijete si nádherné prírodné pamiatky, nadviažete nové priateľstvá a ešte podporíte miestnu ekonomiku. Toho však nikdy nedocielime, ak budeme cestovať do vyslovene turistických destinácií a bývať v päťhviezdičkových hoteloch nadnárodných developerov, ktoré sú úplne vytrhnuté z reality odohrávajúcej sa za múrmi letovísk. Autenticitu miesta zažijete len v momente, keď sa ubytujete u miestnych. Tí vám otvoria dvere ku komunite, spoznáte vďaka nim, ako vyzerá miestny rodinný život, aké zvyky majú miestni a aké miesta radi navštevujú. Skrátka vďaka nim spoznáte oveľa viac než len turistické lákadlá. A to sa presne dá zažiť napríklad v milovanej Kambodži.

Dovolenka v Ázii sa v posledných rokoch stala malým fenoménom, ktorý začína ohrozovať dokonca aj všetkými Čechmi tak milované Chorvátsko. Letieť na dovolenku do Ázie však nie je len tak. Tento kontinent ponúka celú radu zaujímavých krajín, nespočetné množstvo úžasných miest a nekonečný počet aktivít, ktoré sa tu dajú podnikať. Chcete autentický zážitok bez turistického ruchu? Vyskúšajte Kambodžu Vietnam, Thajsko, Bali, to všetko sú notoricky známe destinácie, kde si môžete vyskúšať surfovanie, stretnúť množstvo zaujímavých ľudí z celého sveta, dobre a lacno sa tu najesť a výborne si oddýchnuť. A potom je tu Kambodža, magická krajina plná večne usmievavých ľudí, ktorá je jedným z posledných pravých kúskov ďalekého východu. Surfovať sa tu síce nedá, všetko ostatné je tu však niekoľkonásobne zaujímavejšie. Nájdete tu dostatok možností, ako sa ubytovať u miestnych, mieru turistického ruchu drží v prijateľných medziach a zhonu a chaosu sa Kambodža zatiaľ vyhýba oblúkom. Vďaka tomu tento malý raj na Zemi dokáže ponúknuť niečo, čo vyššie spomenutým krajinám jednoducho chýba. Je to autenticita, vďaka ktorej budete môcť túto krajinu spoznať zo všetkých jej strán. Nebojte sa miestnych – ukážu vám tie najkrajšie miesta Aby ste mohli Kambodžu objaviť takú, aká v skutočnosti je, je potrebné, aby vám ju najlepšie ukázal niekto, kto tu žije, teda miestny. Práve miestna komunita má kľúče od dverí, ktoré sú inak klasickým cestovkám pevne zamknuté. A tieto dvere nemusia nutne viesť na ostatným utajené miesta. Aj keď navštívite tie isté pamiatky a budete sa prechádzať po tých istých miestach ako ostatní turisti, váš zážitok môže byť úplne iný. Ak do týchto dverí vstúpite, objavíte malý kúsok Ázie s neuveriteľným množstvom historických miest, ktorých výpočet s Angkorom sa len začína. Budete sa môcť pozrieť na očarujúce prírodné scenérie akoby vytrhnuté z historických pohľadníc. Tým najúžasnejším, čo Kambodža ponúka, sú však samotní ľudia, ktorí tu žijú. Hoci sú v ich tvárach stále vpísané hrôzy, ktoré sa tu stali počas vlády rudých Khmérov, široký úsmev od ucha k uchu a oči plné radosti sú dôvodom, prečo sa aj pre nás stala Kambodža druhým domovom. Práve vďaka týmto ľuďom sme spoznali samých seba a našli životné poslanie, ktorým je čo najviac miestnym pomáhať. A to nielen cez Kampotský korenie, ktoré pestujú na svojich farmách, ale aj cez vás, ktorým ukazujeme, aká úžasná krajina Kambodža je.

Ľudská kultúra dala vzniknúť rade neuveriteľných produktov, ktoré vynikajú svojou výnimočnosťou a mnohoročnou tradíciou. Aby bolo možné tieto výrobky ľahko rozpoznať od výrobkov podobných a nie tak kvalitných, je im udeľovaná ochranná známka geografickej indikácie. Tou je chránená aj výnimočnosť korenia pestovaného v oblasti Kampotu, ktorému niet na svete rovno. Ochranná známka funguje rovnako ako u šampanského vo Francúzsku Vďaka tzv. chránenej zemepisnej značke, teda geografickej indikácii, má kupujúci istotu, že vo svojich rukách drží produkt, ktorý ho prekvapí svojím výnimočným charakterom, ktorý je do značnej miery determinovaný zemepisnou oblasťou, v ktorej vznikol. Pre lepšiu predstavu o tom, ako tento spôsob ochrany výrobkov funguje, použime jeden z vôbec najznámejších príkladov, ktorý je zemepisným označením chránený. Jedná sa o šampanské víno, teda nápoj, ktorý nesmie chýbať na žiadnej významnej udalosti. Nemusíte byť znalcami vína, aby ste vedeli, že šampanské pochádza z francúzskej provincie Champagne-Ardenne. Miestne úrodné svahy sú ideálne pre pestovanie delikátneho šumivého vína so špecifickou chuťou. Avšak šumivé vína sa pestujú aj v iných častiach Francúzska a dokonca aj v iných kútoch sveta. Preto bolo potrebné pre spotrebiteľa jasne odlíšiť, ktorému vínu patrí označenie ako pravé šampanské a ktoré je naopak len jeho vzdialeným príbuzným. Olomoucké tvarôžky, francúzske víno aj Kampotské korenie majú veľa spoločného Inak v našej ceste za výnimočnými produktmi zo špecifických lokalít nemusíme chodiť vôbec ďaleko. Hneď 23 ich máme tiež v Českej republike. Ak ste niekedy ochutnali tradičný valašský frgál, skúmali, čo sa skrýva medzi krehkými vrstvami Hořických trubičiek, alebo ste krčili nos nad Olomouckými tvarôžkami, potom ste mali s veľkou pravdepodobnosťou tú česť stretnúť sa s čisto českým produktom s chráneným zemepisným označením. Rovnako ako šumivý poklad z Francúzska či uležená pochúťka z Olomoucka, sú touto ochrannou známkou ako jediné na svete chránené aj korenisté guľôčky pestované v kambodžskej oblasti Kampotu. Lokalita nachádzajúca sa na juhu krajiny ponúka pre pestovanie korenia výnimočné podmienky v podobe úrodnej pôdy, v spojení s vlhkým podnebím prichádzajúcim od mora a tieňmi vrhanými štítmi Bokorských hôr. O národný poklad je potrebné starať sa Práve toto miesto sa podpisuje na špecifickej chuti plodov miestnych koreninových kríkov. To však nie je jediný rozdiel, ktorý Kampotské korenie odlišuje od ostatných. Veľkú úlohu vo výnimočnosti tohto korenia hrá aj spôsob jeho pestovania, ktorý sa v rodinách miestnych farmárov odovzdáva z generácie na generáciu už stovky rokov. Žiadna mechanizácia, žiadne pesticídy a len prírodné hnojivá. Všetko je tu v maximálnom súlade s prírodou a vytŕbenou chuťou tohto korenia. A presne to je dôvod, prečo bola tomuto koreniu udelená ona zemepisná ochranná známka. Vďaka nej sa totiž nemôže za toto špecifické korenie vydávať žiadny iný produkt. Žiadna falzifikát, ktorý nepochádza z malebného Kampotu, neobsahuje v sebe pozostatky chemických hnojív a postrekov a ktorý je svojou chuťou len mdlou napodobeninou skutočného originálu, vás tak nemôže ochudobniť o jedinečný zážitok z kampotského korenia. Ochranná známka tohto korenia však chráni tiež farmárov, ktorí ho vypestovali. Je dôkazom ich snaženia a každodenného odhodlania plniť si cez pot a mozole na rukách svoje sny.