Blog

Čierne korenie je komoditou, nájdete ho takmer v každom obchode na poličke s koreninami. Aj keď je každá guľôčka a každý nadrcený úlomok zdánlivo rovnakým produktom, niektoré čierne korenia sa môžu od seba líšiť. Rozdiel je v cene, chuti, ale aj v dopade jeho pestovania na naše životné prostredie a farmárov, ktorí ho vypestovali. Korenia bez ochrannej známky nemajú ľahký osud Ak by sme urobili chemickú analýzu obsahu sáčkov s korením, ktoré predávajú tradičné nadnárodné spoločnosti, zistili by sme, že okrem korenia obsahujú aj ďalšie látky, ktoré nemajú s prirodzeným procesom rastu korenia nič spoločné. Tieto látky, často len v stopovom množstve, sú spomienkou na chémii, ktorou boli ošetrené rastliny korenia a na umelé hnojivá, pomocou ktorých sú rastliny udržiavané pri živote v už úplne vyčerpanej pôde. Masová produkcia korenia, v ktorej sú podobné praktiky úplne bežné, neuveriteľným spôsobom devastuje nielen pôdu, ale je náročná aj na vodné zdroje a zaťažuje životné prostredie celej lokality. Navyše je také korenie vykupované pod cenou a neustále sa presúva po trhoch, kde je po tonách rozpredávané ďalším a ďalším predajcom. Tým rastie jeho cena, a zároveň v priebehu času – často aj niekoľkých mesiacov klesá už tak nevalná chuť. Kampotské korenie zaručí tú najvyššiu možnú kvalitu Obsah jedného sáčku korenia zakúpeného v supermarkete má za sebou cestu plnú pesticídov, emisií a nekalých obchodných praktík. Avšak existuje aj iný spôsob pestovania, etickejší a pozitívnejší, ktorý sa týka nášho korenia, teda pravého Kampotského korenia od .pepper..field. Ten je unikátny nielen oblasťou, v ktorej je pestovaný, ale líši sa predovšetkým prístupom farmárov a spôsobom, akým sa dostáva až do vašich rúk. Žiadne pesticídy, žiadne umelé hnojivá, len prirodzený proces, počas ktorého sú rastliny korenia pestované už tisíce rokov. Kampotskí farmári sú verní pestovateľským postupom svojich predkov, vďaka ktorým sú schopní vypestovať koreničné zrná jedinečnej chuti. Tu sme objavili počas našich ciest po Kambodži aj my a rovnako, ako sme si pred rokmi zakúpili prvé korenie pre našu osobnú spotrebu priamo od farmárov, aj dnes týmto spôsobom nakupujeme korenie priamo pre vás. Osobný výber tých najlepších zŕn a priama podpora farmárov sú základnými kameňmi celého nášho projektu, ktorý do Českej republiky prináša korenie vyhľadávané tými najlepšími kuchármi sveta. Každý vzácny sáčok, ktorý tak držíte v ruke, je čerstvo balený tento mesiac a bez akéhokoľvek sprostredkovateľa dovezený od farmára priamo k nám domov. Pretože to je tá cesta, ktorá dáva zmysel a ktorá nás baví – úprimná a priamá!

Ver tomu alebo nie, ale onen štipľavý korenie je v skutočnosti ovocie. To je možno ešte menej uveriteľné než to, že melón je zelenina! Skutočne sa však jedná o dužinatý ovocný plod so semenami vo vnútri, ktorý podobne ako vinič rastie v podlhovastých strapcoch na rastline známej ako piper nigrum, teda čierny koreník. Čierny koreník nezískal prezývku „čierne zlato“ len tak Pôvodom je táto rastlina z indického subkontinentu, ale dnes sa pestuje v celej rade tropických oblastí, predovšetkým v juhovýchodnej Ázii. Hovorí sa, že peniaze nerastú na stromoch, avšak pri korení to v dávnych časoch trochu platilo. V stredoveku a novoveku išlo o veľmi žiadanú komoditu, ktorá sa vyvážala za zlato. Vyžadovalo to však poriadnu dávku trpezlivosti. Čierny koreník je totiž veľmi pomaly rastúcou rastlinou, najlepšie ho možno opísať ako liánu, ktorá začne plodiť až po štyroch rokoch rastu. Vrcholnej veľkosti a plodnosti dosiahne až po siedmich rokoch, ale potom môže čierne zlato, ako sa koreniu kedysi hovorilo, plodiť pokojne ďalších 20 rokov. Mierny polotieň, dostatok vody a kontrolovaná zber – to je život medzi koreninovými liánami Ver či never, rastlina koreníka nemá rada priame slnečné svetlo, a preto sa jej darí predovšetkým v polotieni. Najčastejším spôsobom pestovania sú plantáže. Kto si ešte pamätá chmeľové brigády, ten by sa medzi popínavými rastlinami visiace smerom k zemi cítil ako za starých čias. Bežná výška takto pestovaných lián je 4 až 5 metrov. Rastlina však dokáže dorásť až do 15 metrov, ak má vhodné podmienky. V momente, keď príde čas zberu, korenie sa zberá najčastejšie ručne, strapec po strapci. Zberači ho ukladajú do pripravených vriec a následne ho ďalej spracovávajú. Aby korenie získalo svoju charakteristickú čiernu farbu, farmári ho zberajú ešte zelené. Následne sa rozprestiera na slnku a pôsobením žiarenia a vzduchu černie, scvrkáva sa a intenzita jeho chuti sa zvyšuje. Až keď je korenie zvráskavené a má tú správnu čiernu popolavú farbu, prichádza ideálny čas na jeho zabalenie a odoslanie. Napríklad priamo na váš stôl.

Najdôležitejšie korenie sveta. Tak jednoducho by sa dali opísať malé koreniace guľôčky, ktoré spolu so soľou tvoria základ svetovej gastronómie. Ich chuť je ostrá, drevitá a niekedy až prekvapivo drzá, čo podčiarkuje chuť jedál, do ktorých sa pridávajú. Farby korenia vzniknú z jednej rastliny podľa doby zrenia viaceré a ich správne kombinovanie s pokrmami je tak trochu alchymistickým mystériom, ktoré sa teraz pokúsime odhaliť. Piper Nigrum, alebo koreniaci čierny, tak znie názov rastliny, ktorej plody sa všeobecne nazývajú ako koreniace korenie. Táto rastlina má celú radu poddruhov, ktoré plodia chuťovo rôzne výrazné plody. Navyše rôzne spôsoby pestovania a spracovania ovplyvňujú jeho kvalitu. Delí sa na čierny, biely a červený korenie. Čierne korenie Najrozšírenejšia forma koreniaceho korenia sa získava zberom ešte nezrelých zelených alebo mierne zožltnutých plodov koreniaceho, ktoré sú následne sušené na slnku. Tým získavajú charakteristický popolavo hnedý odtieň a zvráskavenú štruktúru. Kampotské korenie má tú výsadu, že jeho zrnká sú obrovské a tmavo čierne – čím čiernejšie, tým kvalitnejšie! Ak je váš korenie zašednuté, je to znakom toho, že je už staré a chuťovo prázdne. Toto korenie je štipľavé a veľmi aromatické. Červené korenie Červená farba nie je v prípade červeného korenia dôkazom ostrosti, ale jemnosti. Ide o koreniace plody zbierané pri plnej zrelosti. Jeho chuť sa vyznačuje jemnosťou a ovocnými tónmi, vďaka ktorým sa hodí nielen do slaných jedál, ale aj do dezertov. Skvelo si rozumie napríklad s čokoládou. Tu a tam naň môžete naraziť aj v nejakom drinku, do ktorých sa tiež s obľubou pridáva, bohužiaľ je často zamieňaný za ružový koreniaci z Južnej Ameriky. Biele korenie Posledným zástupcom tradičných korení je biele korenie s úplne perfektnou štruktúrou postrádajúcou tú vráskavosť. To je dané spôsobom jeho získavania, keď je po dozretí červená šupka namočená a následne odstránená. Vďaka tomu sa môže biele korenie pochváliť chuťou, v ktorej chýba tá agresívna štipľavosť, ale prevládajú skôr kvetinové tóny s ľahkým nádychom fermentácie. Biele korenie je ideálnou voľbou k jemnejšiemu svetlému mäsu a tiež spolu s červeným korením perfektne dopĺňa ryby a morské plody. My ho však používame na čokoľvek, pretože dokonale dokresľuje chute v jedle, aniž by ich zatienil. Čo vlastne je zelené lyofilizované korenie? Zelené lyofilizované Kampotské korenie so soľou sme vyvinuli ako prvé na svete na našich českých strojoch – skrátka a dobre sme vzali čerstvé zelené korenie priamo na stonke a bez ďalšieho sušenia sme ho zabalili do slaného nálevu. Tak sa dostalo bezpečne k nám do ČR a tu sme ho na českých lyofilizátoroch vysušili mrazom – chuť teda zostáva rovnaká ako u čerstvého korenia, ale nie je tak výrazná a dá sa jesť len tak – po guľôčkach!

Nevšetko zlato, čo sa blyští, je naozaj zlato, tak znie obľúbené príslovie, ktoré platí aj v prípade korenia z čierneho korenia. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že toto scvrknuté korenie neskrýva príliš veľa tajomstiev. Len málokto však vie, že v minulosti to bola otázka prestíže a že si ho vychutnávali aj samotní faraóni. Hoci dnes čierne korenie platí za jedno z najrozšírenejších a najpoužívanejších korení sveta, bežne dominujúcich v európskych, ázijských i amerických kuchyniach, nielen kuchárom zostávajú tieto a mnohé ďalšie tajomstvá stále utajené. Čierne korenie, za ktoré by človek možno aj vraždil Pod pojmom čierne zlato si dnes pravdepodobne predstavíme ropu. Pred začiatkom jej masovej ťažby však tento termín patril práve čiernemu koreniu, pretože v ňom bolo ukryté podobne veľké bohatstvo. História vzťahu medzi človekom a čiernym korením sa v oblasti Ázie píše už tisíce rokov. Mohlo by sa zdať, že na európske stoly čierne korenie dorazilo oveľa neskôr, až vďaka moreplaveckým objavom učineným počas 15. storočia, no stopy korenia nájdené v nosných dierkach faraóna Ramzesa II. a poznámky o čiernom korení v spisoch rímskych historikov naznačujú, že čierne korenie bolo na starom kontinente známe omnoho skôr. Slávni moreplavci a nebojácni talianski obchodníci s korením čierne korenie len znovuobjavili a z financií získaných z obchodov s ním vystavali svoje mocné impérium so strediskom v Benátkach. Nové obchodné trasy postupom času pomohli znižovať cenu tejto komodity. Ostatne do tej doby nadrcené korenie na pokrmoch predstavovalo luxus, ktorý podčiarkoval prestíž hostiteľa. Od 16. a 17. storočia však čierne korenie prestávalo byť výnimočné a pomaly sa začalo objavovať aj mimo kráľovských palácov a honosných zámkov. Nevšetko čierne korenie je rovnaké – ale v dávnych dobách to moc nerozlišovali Zaujímavosťou je, že čierne korenie zohralo svoju úlohu aj pri objavovaní Ameriky. Nielenže si Kryštof Kolumbus myslel, že vďaka jednej z najzásadnejších výprav v histórii ľudstva objavil novú cestu do Indie, ale pri náleze zvláštneho červeného plodu ho pre jeho pálivé vlastnosti jednoducho nazval korením. A ako vieme, rovnaké označenie pre čierne korenie a pálivé papriky sa v niektorých jazykoch používa dodnes. Inak povedané, kajenské korenie má s čiernym korením pramálo spoločného, keďže ide práve o nadrcenú odrodu papriky. Z oblasti južnej Indie, kde sa tradícia pestovania čierneho korenia zrodila, sa postupne rozšírila aj do ďalších tropických oblastí sveta, napríklad do Kambodže, Vietnamu, Indonézie a dokonca doputovala cez oceán až do vzdialenej Brazílie. Dnes čierne korenie predstavuje približne 20 % z celkového obchodu s korením, pričom jeho pestovateľskou veľmocou sa stal práve Vietnam. Ten je producentom až jednej tretiny celosvetovo vypestovaného čierneho korenia, pričom väčšinu tejto produkcie exportuje do iných krajín. Dôvod je jednoduchý, vietnamská kuchyňa používa čierne korenie len minimálne. Ktorý národ konzumuje najviac čierneho korenia ročne? Významná časť vietnamskej produkcie smeruje do Spojených štátov, ktoré naopak patria medzi celosvetovo najväčších konzumentov korenia. Ročne sa do tejto krajiny vyvezie korenie v hodnote presahujúcej 650 miliónov dolárov, teda takmer 15 miliárd korún. Za vôbec najväčších milovníkov ostrých korenistých chutí sú však považovaní obyvatelia Tuniska. Tí totiž majú vôbec najväčšiu spotrebu korenia na hlavu, konkrétne viac než 100 gramov za rok. Tým najväčším tajomstvom korenia však zostáva jeho chuť, ktorú je nutné prežiť doslova na vlastné chuťové poháriky. Napríklad ten z Kampotu sa vymyká všetkým skúsenostiam, aké ste doteraz s bežným korením a jeho chuťami zažili. Neveríte? Ochutnajte.

Ľudská kultúra dala vzniknúť rade neuveriteľných produktov, ktoré vynikajú svojou výnimočnosťou a mnohoročnou tradíciou. Aby bolo možné tieto výrobky ľahko rozpoznať od výrobkov podobných a nie tak kvalitných, je im udeľovaná ochranná známka geografickej indikácie. Tou je chránená aj výnimočnosť korenia pestovaného v oblasti Kampotu, ktorému niet na svete rovno. Ochranná známka funguje rovnako ako u šampanského vo Francúzsku Vďaka tzv. chránenej zemepisnej značke, teda geografickej indikácii, má kupujúci istotu, že vo svojich rukách drží produkt, ktorý ho prekvapí svojím výnimočným charakterom, ktorý je do značnej miery determinovaný zemepisnou oblasťou, v ktorej vznikol. Pre lepšiu predstavu o tom, ako tento spôsob ochrany výrobkov funguje, použime jeden z vôbec najznámejších príkladov, ktorý je zemepisným označením chránený. Jedná sa o šampanské víno, teda nápoj, ktorý nesmie chýbať na žiadnej významnej udalosti. Nemusíte byť znalcami vína, aby ste vedeli, že šampanské pochádza z francúzskej provincie Champagne-Ardenne. Miestne úrodné svahy sú ideálne pre pestovanie delikátneho šumivého vína so špecifickou chuťou. Avšak šumivé vína sa pestujú aj v iných častiach Francúzska a dokonca aj v iných kútoch sveta. Preto bolo potrebné pre spotrebiteľa jasne odlíšiť, ktorému vínu patrí označenie ako pravé šampanské a ktoré je naopak len jeho vzdialeným príbuzným. Olomoucké tvarôžky, francúzske víno aj Kampotské korenie majú veľa spoločného Inak v našej ceste za výnimočnými produktmi zo špecifických lokalít nemusíme chodiť vôbec ďaleko. Hneď 23 ich máme tiež v Českej republike. Ak ste niekedy ochutnali tradičný valašský frgál, skúmali, čo sa skrýva medzi krehkými vrstvami Hořických trubičiek, alebo ste krčili nos nad Olomouckými tvarôžkami, potom ste mali s veľkou pravdepodobnosťou tú česť stretnúť sa s čisto českým produktom s chráneným zemepisným označením. Rovnako ako šumivý poklad z Francúzska či uležená pochúťka z Olomoucka, sú touto ochrannou známkou ako jediné na svete chránené aj korenisté guľôčky pestované v kambodžskej oblasti Kampotu. Lokalita nachádzajúca sa na juhu krajiny ponúka pre pestovanie korenia výnimočné podmienky v podobe úrodnej pôdy, v spojení s vlhkým podnebím prichádzajúcim od mora a tieňmi vrhanými štítmi Bokorských hôr. O národný poklad je potrebné starať sa Práve toto miesto sa podpisuje na špecifickej chuti plodov miestnych koreninových kríkov. To však nie je jediný rozdiel, ktorý Kampotské korenie odlišuje od ostatných. Veľkú úlohu vo výnimočnosti tohto korenia hrá aj spôsob jeho pestovania, ktorý sa v rodinách miestnych farmárov odovzdáva z generácie na generáciu už stovky rokov. Žiadna mechanizácia, žiadne pesticídy a len prírodné hnojivá. Všetko je tu v maximálnom súlade s prírodou a vytŕbenou chuťou tohto korenia. A presne to je dôvod, prečo bola tomuto koreniu udelená ona zemepisná ochranná známka. Vďaka nej sa totiž nemôže za toto špecifické korenie vydávať žiadny iný produkt. Žiadna falzifikát, ktorý nepochádza z malebného Kampotu, neobsahuje v sebe pozostatky chemických hnojív a postrekov a ktorý je svojou chuťou len mdlou napodobeninou skutočného originálu, vás tak nemôže ochudobniť o jedinečný zážitok z kampotského korenia. Ochranná známka tohto korenia však chráni tiež farmárov, ktorí ho vypestovali. Je dôkazom ich snaženia a každodenného odhodlania plniť si cez pot a mozole na rukách svoje sny.

Šampanské medzi korením, ktoré s bielym korením, ktoré poznáte, nemá nič spoločné. Dodnes si pamätáme, ako na neho reagovali najlepší českí šéfkuchári: „S bielym korením mi sem ani nechoďte, vždyť smrdí.“ No a nakoniec väčšina z nich biele korenie vyskúšala a používa ho najradšej. Prečo? Pretože pravé biele korenie dokonale a jemne podčiarkuje každé jedlo, aniž by bolo príliš aromatické. V čom je rozdiel medzi bielym korením z obchodu a naším bielym korením Klasické biele korenia v obchodoch sú lúpané z nezrelého čierneho korenia a majú tendenciu zatuchnúť, preto ich nikto nemá rád. Pravé biele korenie sa však má lúpať až zo zrelého červeného korenia a vďaka tomu získava vlastnosti, pre ktoré ho vyhľadávajú najlepší svetoví šéfkuchári – nežne otvára chuťové poháriky a znásobuje chute v jedle! Prúžky na bielom Kampotskom korení navyše znamenajú, že každá guľôčka je lúpaná ručne, nie strojom, takže si zachová maximum svojich živín a chutí. Smetanovo biele guľôčky sú opakom aromatického červeného korenia – jemná smotanová vôňa s tónmi cédrového dreva a citrusov sa úplne nenápadne vkradne do jedla. Prvé sekundy necítite nič, ale potom sa všetky chute rozohrajú v ústach na maximum a aj úplne jednoduché jedlo sa stane gurmánskym zážitkom. Ako sa získava pravé biele korenie? Je to jadierko pravého červeného korenia, ktoré sa získava jeho namočením do vody a olúpaním šupky. Ako ho používať v kuchyni Biele Kampotské korenie je kráľ, ktorý sa hodí na všetko. Nám najviac učarovalo pri grilovaní s tmavými mäsami, fantastické je mleté na syry a syrové pokrmy, rád sa tiež páruje s vínom a tapas. Výborne doladí zeleninové polievky, halušky, pesta, čokoľvek s zemiakmi, cestoviny, domáce pečivo, ázijskú kuchyňu či nátierky. V českej kuchyni dal nový rozmer tradičným svetlým omáčkam ako je sviečková. Vo vašom sáčku alebo skúmavke sa vždy nachádza čerstvé Kampotské korenie balené ručne najneskôr mesiac pred predajom pod našou kontrolou. V tom je náš obrovský rozdiel oproti konkurencii, ktorý najlepšie spoznáte vy – naši zákazníci – a to na chuti korenia. Práve čerstvosť u bieleho korenia je obzvlášť dôležitá, aby nezatuchlo.

„Radi by sme ochutnali ten Ďrstvý zelený korenie tak, ako ho jete v Kambodži, “ počúvali sme od zákazníkov často. No a tak sme sa pre tento nápad nadchli, až vznikol absolútny svetový unikát – mrazom sušený Ďrstvý zelený Kampotský korenie. Jednoducho a dobre naši farmári nazbierali Ďrstvé zelené bobuľky, ktoré sme vakuovali spolu so soľou a poslali k nám do Českej republiky. Tu sme si následne prenajali lyofilizátor od českej firmy LYOTRADE a pikantný poklad bol na svete! Proces lyofilizácie však trvá veľkmi dlho, preto je jeho dodávka značne limitovaná. Preč je lyofilizované korenie tak dobré? Špeciálny proces lyofilizácie slúvi na uchovanie maximálnej kvality, Ďrstvosti a chuťových akcentov pravého Ďrstvého Kampotského korenia – z Kambodže až na váš tanier! Toto korenie je rovnako ako ostatné naše korenia 100% organický fair trade produkt, s láskou zbieraný, ktorý sme osobne vyvinuli ako prvý na svete. Vĭaka lyofilizácii sa neuveriteľná intenzita Ďrstvého Kampotského korenia zjemní a pri konzumácii tak cítite delikátnu koreninovú chuť, ktorá pripomína Ďrstvo utrhnuté bobuľky na kambodžském pobreží, avšak s oveľk jemnejšou intenzitou. Často sa nás pýtate, ako ho použiť v kuchyni Jeho hravosť v kombináciách s rôznymi jedlami je takmer nekonečná! Pri spojenie s tekutinou či olejom guľk opäť nasiakne vlhkosť a chutí ako čerstvé – hodí sa dokonale k steakom a akémukoľkolvek mäsu, na prípravu omáček, do cestovín, na mäso či nadrvený na grilovanie. Poteší aj vegetariánov v šalátoch s bylinkami, v rizotách (napr. čerstvý špargľový) alebo ho môžete jesť len tak! Nezaračuje sa do mlynčeka, používa sa v kuchyni celý, prípadne nadrvený hmoždirom. Ako dlho mi lyofilizované korenie vydrží? Toto Ďrstvé korenie je zatavené v doypackovom vrecku a vydrží minimálne tri mesiace bez skladovania v chladničke. Ak si ho plánujete uchovať dlhšie, odporújame ho dať do chladničky. Soľ pôsobí ako prirodzený konzervant, takže sa nemusíte obávať, že by jeho kvalita slabla. Dôležité je hlavne pochopiť, ako lyofilizované Kampotské korenie funguje v kuchyni a že je čerstvým korením, nie sušenou variantou. V praxi to znamená naučiť sa využívať jeho celé guľky, maximálne ich hrubo nadrvenú verziu, ktorá sa ideálne zapracováva v priebehu varenia, aby nasala tekutiny dovnútra. Tip na jednoduché tapas: prekvapila vás doma návšteva? Ak máte kvalitné pečivo a olivový olej, odporújeme nadrviť lyofilizované korenie, dať ho do misky s olivovým olejom a pečivo v ňom namáčať. U nás v .pepper..rodine má toto jednoduché tapas vychádzajúce z Talianska veľký úspěch!

Pamätáte si, kedy ste sa naposledy v niečom strašne pomýlili? Presne toto sa vám stane pri našom čiernom korení. Ak totiž očakávate, že bude najskôr podobné koreniu, ktoré kupujete v supermarkete, odporúčame vysypať si náš a akýkoľvek iný vrecúško celého čierneho korenia na biely tanier a na prvý pohľad si vizuálne porovnať guľôčky. Korenie je to s veľkým K Obrovská, tvrdá, plná, hustá, šťavnatá, tmavo čierna guľôčka na jednom tanieri. Malá, scvrknutá, zašednutá, ľahučká, prázdna a možno aj rozbitá guľôčka na tanieri druhom. Čierne korenie je najznámejšia podoba plodov rastliny Piper nigrum. Naši farmári ho zbierajú ručne na začiatku sezóny ako nezrelé zelené guľôčky. Proces zberu tohto korenia je zo všetkých troch základných Kampotských korení najjednoduchší – zbiera sa totiž po celých stonkách, nie iba po guľôčkach, ako je to pri červenom korení. Vďaka prirodzenej fermentácii a sušeniu na slnku sa bobule zafarbia do čierna a získajú svoju plnú chuť. Tmavo čierne guľôčky sú nasiaknuté intenzívnou vôňou eukalyptu, tymianu, mäty a pre Kambodžu tak typického kafru s tónmi sladkých hrušiek. Po zomletí navyše guľôčky získajú čerstvý nádych citrusov, preto ich milujú Taliani na svoje cestoviny. Čo s čiernym korením vykúzliť v kuchyni, aby to nebola nuda Rozhodne to nebude. Naopak komplexná plná korenistá chuť z neho robí bestseller, ktorý môžete bez rozmýšľania použiť takmer na čokoľvek, bez toho, aby ste nad párovaním s jedlom museli zdĺhavo premýšľať. Opekajte, grilujte, duste, najlepšie s mäsom! Čierne Kampotské korenie má tieto tepelné úpravy rád a ešte viac vynikne. Hodí sa na steaky, červené mäso, klasické omáčky, polievky, ale predovšetkým na akékoľvek cestoviny. Bez nášho korenia už nedá ranu väčšina talianskych reštaurácií! V českej kuchyni je najobľúbenejšie zo všetkých korení – zvýrazní chuť klasickej sviečkovej, ale aj silného guláša.

Červený korenie je sladkou vlajkovou loďou Kambodže – dokáže ho vypestovať len pár krajín na svete. Prečo? Proces zberu je nesmierne náročný a klimatické podmienky na dozrievanie zrnka musia byť perfektné – túto kombináciu zabezpečuje iba oblasť Kampot v Kambodži, ktorá je pre svoj pravý červený korenie vyhlásená. Na jednej farme tak denne môžete vyprodukovať napríklad len hrnček červeného korenia Je teda nesmierne vzácny. Červený kampotský korenie sa zbiera v plnej fáze zrelosti guľôčky, čo je väčšinou na konci sezóny v apríli/máji, keď guľôčka dozrieva na slnku niekoľko mesiacov, než úplne sčervená a je plná šťavnatej fruktózy. Na rozdiel od čierneho korenia sa nezbiera po celých stonkách, ale farmári starostlivo sledujú, kedy niektorá z guľôčok na stonke dozrie do svojej oranžovo-červenej farby a v ten moment ju utrhnú – túto jedinú guľôčku. Vďaka svojmu dlhému zreniu je toto korenie vlhkejšie a šťavnatejšie než všetky ostatné, ale zároveň je najviac náchylné na pestovanie. Tiež láka svojou farbou drobné vtáctvo, ktoré nám ho radi zobká, každá uchránená guľôčka je teda veľmi vzácna. Červený korenie sa po zbere nechá prevariť horúcou vodou, následne sa ponorí do studenej a suší sa v tieni. Třešňovo červené guľôčky sú neuveriteľne sladké a ovocné, ako prvé cítite lesné plody, jablká, ružu, čerešňu a šípky. Najskôr nepália, ale po jednej minúte sa toto najpálivejšie z korení rozvinie a v ústach vám vykúzli doslova korenistú explóziu. Hovorí sa o ňom, že je to najviac aromatické korenie sveta. Iba z pravého červeného korenia možno získať pravé biele korenie Je to jeho jadierko, ktoré sa získava namočením červeného korenia do vody a olúpaním šupky. Bežné biele korenia v obchodoch sú nesprávne získavané olúpaním čierneho korenia, ktoré je však nezrelé a po olúpaní zatuchne. Pozor na falošné korenia Ružové korenie, bežne dostupné v koreninových zmesiach, je síce pekne farebné, ale rastie na vetvách korenia brazílskeho, takže je to len chudobný príbuzný pravého korenia. Rovnako ako kajenské korenie, ktorého označenie vzniklo chybným prekladom, ide totiž o rozomleté chilli papričky. Červený korenie, ktorý ste teda doteraz poznali, vlastne červeným pravým korením vôbec nie je a má úplne iné chuťové vlastnosti. Prečítajte si viac o týchto falošných koreniach v našom článku. Čo si ale s červeným korením v kuchyni počať Toto korenie je chuťovým opakom čierneho korenia. Nedávajte ho na mäso – rozumie si len s rybou či morskými plodmi, naopak ako kráľa studenej kuchyne si ho zamilujte v kombinácii s vegánskymi a vegetariánskymi jedlami, šalátmi, zeleninou, vajíčkami, zeleninovými polievkami, rizotom, sladkými dezertmi a koktailmi. V slovenskej kuchyni je obľúbeným korením pre vianočné pečenie – ostatne slovenské slovo perník je pôvodne odvodené od korenia, ktoré bolo kedysi jeho neoddeliteľnou súčasťou!