Blog

Každoročne organizujeme českú koreninovú výpravu a berieme na farmy našich kolegov, zákazníkov i priateľov. Tohtoročná výprava bola opäť  „v šoku“. Na konci dňa sme sa pýtali, čo je na práci s Kampotským korením najviac prekvapilo. Terezka „4 roky musíš čakať, kým ti tá koreninová rastlinka vyrastie! To je neuveriteľná trpezlivosť. Navyše keď je organická, tak je šialene náchylná.“„Väčšina fariem stále ťahá vodu zo zavlažovacej jamy ručne po vedrách, nachodia kilometre a pritom sú všetci stále pozitívni a usmievaví.“ Anička „Ja som prišla s tým, že to bude ako čučoriedky a on má korenie 4 metre!"„Červené korenie je strašne zradné! Vždyť ho musíš zbierať guľôčku po guľôčke, pretože každá guľôčka dozrieva v inom čase.“ Martina „Ja som tu druhýkrát. Strašne rada vidím, že sa konečne začali rozširovať farmy a sadiť nové rastlinky. Keď sme prišli prvýkrát, tie farmy umierali.“ Nikola „Prekvapilo ma, ako málo korenia z tej tvrdej práce z jednej rastlinky za rok dostanú! Ja som to počítal a z tohto políčka má celá rodina len cca 200 kg korenia.“ Jana „Šokovalo ma, že z jednej tejto zelenej guľôčky korenia sú nakoniec všetky druhy Kampotských korení, že chuť je len otázka doby zrenia. A že tým pádom biely je najnáročnejší zo všetkých, pretože sa zbiera guľôčku po guľôčke posledný a ešte sa lúpe.“

Opäť nám po roku prišla do Kambodže česká výprava, ktorá bude objavovať krásy Kambodže a tráviť čas na našich farmách s Kampotským korením. Aby sme im ukázali to najlepšie z Kambodže, ihneď z letiska sme vyrazili do našej spriatelenej školy Kohchann Primary School na privítanie. Čakal nás totiž dôležitý úkol – odovzdať peniaze, ktoré sme vďaka vám a vďaka SIA Reštaurácii vyzbierali na stavbu novej knižnice pre školu! Celkovo sme vyzbierali 2000 dolárov, toľko potrebnú sumu na dostavbu budovy s názvom SMART LIBRARY.Školu podporujeme už od roku 2015, kedy mala iba pár desiatok študentov, vyučovali sme v drevenom altánku a deti ešte nemali uniformy.Dnes má škola okolo 400 študentov a veľmi sa jej darí.Privítanie skupiny bolo veľkolepé. Deti spievali, tancovali, hrali na hudobné nástroje a mali pre nás pripravené kambodžské kroje – tradičné šaty, ktoré nosia miestni ako najdôležitejšiu časť odevu. Každému členovi výpravy nakreslili deti obrázok a potom nás čakalo sprievodné procesie ku knižnici.„Tu staviame hneď vedľa novej budovy, budú to celé štyri triedy,“ pyšní sa riaditeľ Makara.Pri knižnici nasledovalo fotenie a utláčanie prvých slzičiek prichádzajúcich, následne sme boli pozvaní na tradičný apsara tanec, ktorý je chránený organizáciou UNESCO a deti nám ho tancovali v niekoľkých obmenách.Po tejto krásnej podívané, ku ktorej nás prizvali, aby nás tancu naučili, sme odovzdali posledné české darčeky – hlavne hudobné nástroje a české pexeso.Po oficiálnom odovzdaní daru sme sa všetci začali pripravovať na odchod – deti majú totiž medzi 11. a 13. hodinou prestávku, kedy idú domov na bicykli na obed. Plní dojmů sme sa naposledy uklonili a s hlasným „sok sabaj! “ teda „majte sa! “ sme vyrazili so skupinou späť na cestu.

Ani v sne by nás to nenapadlo, ale je to tak. 1. 4. 2024 sa konala výročná konferencia Asociácie Kampotského korenia v Kampote za účasti Ministerstva obchodu. Prezentovali sa výsledky za rok 2023, ale tiež sa volilo nové vedenie Asociácie. A stalo sa to, v čo sme ani nedúfali.Po iba 5 rokoch od štartu projektu sme sa stali najväčším exportérom Kampotského korenia na svete. A čo viac, po tohtoročných voľbách stojíme na čele samotnej Asociácie. Náš Ajaa bol totiž zvolený jej prezidentom. Spolu s Davidom zvíťazili s kampaňou „Stronger, together!“, ktorá prvýkrát v histórii spája všetky dobré firmy a farmárov v Kampote. Získali sme tak celosvetovo na starosti 6 oblastí vrátane marketingu Kampotského korenia, kontroly pravosti, prevencie podvádzania a ďalších.Sme dojatí, šťastní a uvedomujeme si, aký je to záväzok. Stali sme sa projektom, ktorý mení región Kampot k lepšiemu – až na úroveň jednotlivých ľudských osudov. Je to práca, ktorá má zmysel a ktorá nás všetkých napĺňa. Ďakujeme!  

Pamätáte si na našu súťaž na Facebooku, kde mali zákazníci možnosť vyhrať cestu do Kambodže na naše koreninové plantáže? Práve tam strávila Nikola s priateľom Davidom celý týždeň objavovaním Kampotského korenia a Kambodže pohľadom našich najchudobnejších farmárskych rodín. Poprosili sme ich, aby celý výlet opísali tak, akoby sme tam boli s nimi. Prečítajte si zážitky a pozrite sa na dojmy, ako vám ich Nikča spolu s partnerom nafotila. Privítali nás, akoby sme boli súčasťou rodiny Ich neustály úsmev fungoval ako spojovacie miesto namiesto reči, pretože s tou sme trochu bojovali. Ale „čolmoj“ a „nadraví“ nám na večer stačilo a keď nie, náš sprievodca Dolphi a Google prekladač pomohli vyjadriť, aká bola dobrá večera. Dostali sme totiž polievku z hada, ktorého sme ešte pred pár hodinami videli vcelku. Zážitok na celý život! Asi ako pozrieť sa na to, ako vyzerá pravá koreninová plantáž. Mali sme veľa otázok a prišlo aj veľa odpovedí. Škoda, že sme sa nemohli pozrieť, ako celý proces zberu a prípravy korenia prebieha, než sa dostane na tanier. Ale proste nie je sezóna. Aj to patrí k farmárčeniu, ste odkázaní na prírodu.A to aj keď idete spať. Pri večernom sprchovaní vodou z kadí na vás pozerá gekon a zatiaľ čo spíte na drevených doskách, zakrývate sa sieťkou proti komárom, ktorí by vás inak zožrali zaživa. A to vraj práve nie je ich sezóna. Mali sme však aj pekné stretnutie s miestnou faunou Polievanie prasiatok vodou alebo cvičenie psíkov… A popoludňajšie vedenie kráv z pastviny a ráno na pastvu bola väčšia akcia a zábava, než by človek čakal. Keď ešte ráno cestou späť domov strhnete z palmy kokos a skúsite si ho (neúspešne) sami nasekať, cítite naozaj esenciu toho ťažkého, ale vlastne odľahčeného farmárskeho života.Vplyvu západného sveta neunikli ani tu. Večer sa vytiahnu telefóny s YouTube a obrovská reprobedňa. K tradičnému kambodžskému jedlu potom hrá Justin Bieber a Ed Sheeran.Ale majú aj Facebook. Čo je veľmi fajn, pretože môžeme zostať v spojení s dcérou Kuntheou a jej kamarátkami, ktoré nás oslovovali „sister“ a „brother“ a nechali mi krásne, roztomilé odkazy. Pripadalo mi to naozaj ako princezná, keď vám päť ďalších malých princezien neustále hovorí, aká ste krásna.Proste sa teraz cítime ako súčasť rodiny! :-)

Soľ z Kampotu je najlepším parťákom pre náš Kampotský korenie. V minulom roku dokonca získala chránené krajinné označenie PGI, ktoré deklaruje, že je jedna z najlepších na svete. Je to práve hrubozrnná soľ, ktorú ste pred Vianocami vzali útokom a bola okamžite vypredaná. Tak sme sa s českou výpravou vydali priamo na plantáž ju pozbierať a je konečne na sklade! Aj hrubozrnná soľ je ručne zbieraná, nie ťažená Kampotské solanky ležia, rovnako ako Kampotský korenie, v regióne Kampot. Sú od seba vzdialené asi hodinu jazdy autom a vybrali sme sa tam spoločne až v neskorom popoludní, keď slniečko už zapadalo. Mali sme šťastie! Malé rodinné farmy v okolí salín, ktoré podporujeme, nás nielen vítali s úsmevom, ale zároveň nás nenechali dlho váhať. „Tu máte hrable, práve zbierame hrubozrnnú soľ, poďte! “ A tak sme si našu hrubozrnnú soľ jednoducho pozbierali spoločne s nimi. Ako sa taká hrubozrnná soľ zbiera? Do salín musíte ísť naboso s dokonale čistými chodidlami, dostanete hrable a z povrchu salín zbierate veľké soľné kryštály do podoby pyramídy. Tie si potom v košíčku odnesiete do miestneho skladu. Na výrobu len v ochrannom odeve Všetka soľ je potom prevezená na naše spracovateľské miesto, kam sme sa išli pozrieť tiež. Výprava mohla sledovať prísne hygienické procesy podliehajúce vysokým nárokom certifikácie ISO 9001 a HACCP, na hlavu sme tiež dostali čiapku a na telo plášť, postupne sme prešli všetky stroje, ktoré sú na spracovanie soli potrebné. Najprv je to veľká sušička, následne sortex, ktorý triedi len dokonalé kryštály, ktoré pokračujú ďalej na ručné spracovanie. V ďalšej miestnosti už kambodžské ženy dostanú hrubo roztriedenú soľ, ktorú potom ručne preberajú a kontrolujú kryštál po kryštále, aby sa k vám dostala iba v 100% kvalite a čistote. V baliarni už vidíme všetky druhy soli, ktoré vám dovážame – okrem hrubozrnnej soli z Kampotu do mlynčeka je tu zabalená aj najjemnejšia a najviac delikátna soľný kvet na finálne dochutenie, ktorý sa z povrchu salín nedávno šetrne zozbieral, pretože práve svietilo slniečko a bolo bezvetrie. Táto soľ sa totiž môže zbierať iba za dokonalých podmienok, je veľmi citlivá. Soľné pyramídy, ktoré vznikajú následným prevarením a sú skutočným klenotom, sú už všetky v ČR – je ich každoročne veľmi málo, preto ich vykupujeme všetky okamžite po zbere. Za poctivú prácu aj poctivá odmena - večera s farmármi No a keďže sme boli šikovní, za dobre odvedenú prácu nás rodina farmárov pozvala k sebe na večeru na kambodžskú polievku a ovocie z farmy. S pocitom dobre odvedenej práce sa vraciame na ubytovanie a vám môžeme už teraz prezradiť, že hrubozrnnú soľ z Kampotu sme priviezli pekných pár ton, takže snáď uspokojí všetky vaše dopyty!Tak dobrú chuť! :-)

Pri putovaní po našich farmách sme dostali jedno úplne výnimočné pozvanie - prespať u farmára doma. Keďže všetci z českej výpravy takéto zážitky vítajú, všetci sme súhlasili a prišli sme o 6. hodine večer, keď už je v Kambodži tma, na dohodnuté rozcestie uprostred poľa. Vyzdvihla nás delegácia s baterkami - aby sme sa po ceste nebáli psov, hadov a inej hávede - a doviedli nás do bezpečia farmárovho príbytku. Prespávanie na farme je veľká sláva pre celú rodinu Preto nám usporiadali naozaj štedrú večeru, ktorá bola, ako inak, provoněná kampotským korením. Keďže sme išli priamo z Kepu, ktoré je ako prímorské mestečko známe lovom krabov, kreviet a iných morských plodov, priviezli sme rodine na vylepšenú kopu krabov a kreviet. Pani farmárka sa ich ujala uvariť a my sme spolu s farmárom a jeho dcérou pripravovali stoly na večeru. Okrem množstva ryže a mäsa, ktoré Kambodžania milujú, nám upiekli sladký koláč z palmového ovocia, ktorý bol vynikajúci. "Môj rodinný recept," hrdá farmárka hovorí. Farmár nám zas rozpráva, akú šikovnú dcéru má. „Študuje vďaka vám v hlavnom meste a je 3. najlepšia v triede v matematike a 2. najlepšia v speve, pozrite! “ Dcéra začne spievať – karaoke – tak, ako je v Kambodži pri každej večeri dobrým zvykom. Otecko sa hrdý usmieva, my ostatní s rešpektom počúvame tradičnú kambodžskú pieseň. Po večeri idú dámy umývať riad a páni do temnej džungle chytať hada na rannú hadiu polievku. Všetkých nás uspáva kambodžská pieseň a pomaly ideme uložiť sa na spánok – ako inak než v chatrči na koloch. Spíme na zemi – dostaneme však skromný vankúšik a vetrák – aby na nás nemohli komáre. Ráno na farme začína skoro Ráno na farme začína skoro. Už pred východom slnka okolo 5. hodiny. Rozospato ideme dole po rebríku a už na nás čakajú ranné aktivity. Najskôr varenie sľúbenej hadej polievky k raňajkám, potom výučba šplhania na kokosovú palmu a zvyšok posádky ide pásť kravy. Po návrate nám domáci zahrá obľúbenú pieseň na bubon z hadej kože a potom sa ide behať. Čítate správne – Kambodžania nikdy nebežia, ale jeden člen výpravy bol natoľko očarený rannou prírodou, že si šiel zabehať – a pán farmár s ním. Držal v žabkách nadšene tempo úctyhodných 10 minút a potom sa s vďakou a úsmevom vrátil spokojne späť. Prišla doba odchodu, preto sme sa rýchlo naposledy osprchovali v miestnej sprche – teda studenej s plastovým vedrom – a vyrazili sme späť do civilizácie. Na tento zážitok do konca života ani my, ani naša rodinka určite nezabudneme. :-)

Už ste boli v Ázii, zatiaľ čo u nás v Európe je zima? Náš .pepper..tím pravidelne cestuje do Kampotu v Kambodži. Ale nie za slnkom alebo oddychom, ale za prácou. Avšak prácou, ktorá robí radosť. Našim farmárom, vám a samozrejme mnohým iným. Pretože rok čo rok nám píšete, či by ste mohli zažiť deň na peprovej farme. A my vám vždy radi vyhovíme. Tento rok sme so sebou vzali hneď niekoľko výletníkov, ktorí sa neboja zašpiniť si ruky a zažiť deň diametrálne inak, než na aké sú zvyknutí doma. Prežite s nimi jeden jediný deň. Ich pohľadom a slovami našej spoluzakladateľky Kláry, ktorá ich sprevádzala. Vyrážame za farmármi v Kampote Všetci si oblečieme .pepper..tričká, pretože podľa nich naši farmári vždy spoznajú, že návšteva z Čiech patrí k nám. Zaobstarávame motorky, berieme si šatky a ideme. Skupina je plná nadšenia – konečne sa dostane k jadru samotného Kampotského korenia!Prejdeme oranžovou krajinou, víri sa prach okolo nás, palmy, chatrče, mávajúce rodiny, ktoré nás už poznajú. Odbočujeme na pole. Pred chatrčou nás víta celá rodina. Mamička, otecko, starší členovia, deti sú v škole, jedno zostalo doma. Srdečne sa vítame, predsa sme sa rok nevideli. Rozdávame darčeky – tento rok sme deťom priniesli české hry, ako Človeče, nehnevaj sa. No a pretože Kambodžania sú národ hudobníkov, pre farmárov máme české hudobné nástroje, väčšinou drevené. Nejedna slza im ukápla, hlavne vďaka harmonike. „Posaďte sa, otvoríme kokos!“ Manžel šplhá na palmu a zhadzuje celý trs.Chvíľu si rozprávame, ako sa máme.„Deti sú v škole - jedno študuje poľnohospodárstvo v Kampote, zvyšok je na univerzite v hlavnom meste,“ hovorí farmárka. Dopíjame kokos a manžel s rodinou nás berú na farmu. Skupina veselo vyráža, ale po hodine na peprových poliach už cíti únavu. Pod žiarou tropického slnka „To teplo je neznesiteľné! Ako v tom môžu pracovať?“ Obdivujem starostlivosť pri zasadení každej rastlinky a neúnavnosť pri ich zalievaní. Dostaneme na prácu priväzovanie rastúcich peprovníkov, ktoré sa popínajú na kužeľ. Skupina sa snaží vymyslieť efektívnejší spôsob zavlažovania, aby farmári nemuseli toľko dvíhať vodu. Nadšene okusujú prvé peprové guľôčky, ktoré sú stále nezrelé. „Keď ich teraz pozbierame, buď tieto zelené guľôčky naložíme do soli, a máme čerstvý zelený korenie v slanom náleve alebo ich usušíme na čierny sušený Kampotský korenie na slniečku,“  vysvetľujem, v akej fáze zrelosti korenia sa prave nachádzame. Keby prišli v marci, niektoré by sa už začali sĄrdiť. Obed! „Ale pekne si ho uvaríte po našom!“ hovorí náš farmár veselo. Z poľa prichádzame rovno do domu. Kuchyňa je tmavá a plná veľkých hrncov, obrovský oheň už plápolí. Na nás čeká zabité kura – najväčšia pocta, ktorá sa vám môže dostať. Varíme hydinu, nazbieranú zeleninu aj morning glory – typ kambodžskéj trávy, ktorú všetci milujú s chilli, cesnakom a sôjovou omáčkou. Všetko jedlo dopľávame čerstvým kampotským korením na stonke, ktoré si naozaj užívame. Po jedle umývame nádobie. A farmári sa nám smejú, pretože je to výlučne úradok žen, zatiaľčú u nás sa do toho pustili aj muži. Ešte chvíľ si zahráme Človeče, nehnevaj sa a zoznamujeme skupinu s okolí farmy či jej fungovaním. „Všetko je tu organické, a to vÔkazom kampotského korenia. Hnojíme len netopierím a kravským trusom. Ostatné ovocie, zelenina a stromy sú na tom rovnako. Keď príde voda a niekde by bola chémia, spláchla by ju aj do koreničkových polí, a to nesmie.“ „Lea heuy!“ Unava nás zmáha, a tak sa srdečne rozlúčime – hlbokým úkloním aj podaním ruky, niektorí sa dojatí objímajú. Odchádzame, pretože cestu máme ešte dlhú a prašnú a zajtra nás čeká čalší krásný deň. Už na susednej farme. :-)

Pre nás je obyčajné kolo maličkosťou. Pre rodiny našich farmárov je to až luxus. Preto ďakujeme všetkým, ktorí uprostred leta navštívili pražskú reštauráciu SIA alebo sa následne zapojili do neveľkej zbierky. Vďaka tomu sme darovali deťom našich farmárov 20 bicyklov .pepper..bikes. Pozrite sa na radosť a úsmevy, ktoré sme priniesli do Kampotu.  Od stredy 19. 7. do utorka 25. 7. ste mohli v reštaurácii SIA ochutnať špeciálne menu Rabata gril s Kampotským korením vďaka šéfkuchárovi Jiřímu Štiftovi. Z každej objednávky sme venovali 10 Kč na náš projekt .pepper..bike - bicykle pre deti z nami podporovaných farmárskych rodín.  Prekvapilo nás, koľko našich fanúšikov a zákazníkov sa ozvalo, že by tiež chceli prispieť, ale v daný týždeň reštauráciu nemohli navštíviť. Veď SIA je len jedna a iba v Prahe. A tak vznikol nápad na neveľkú súkromnú zbierku. Ešte pred koncom leta sme vybrali viac, než sme predpokladali. Dnes tak 20 detí má nový .pepper..bike zaparkovaný doma. A z kilometrov, ktoré museli každý deň chodiť dlhé hodiny pešo, sa im cesta skrátila na minúty. Ďakujeme nielen reštaurácii SIA, ale aj všetkým darcom, zákazníkom a fanúšikom. Pomáhate nám dodržať náš sľub - zlepšovať životné podmienky v jednej z najchudobnejších krajín juhovýchodnej Ázie. 

Keď sa spojí vaša vášeň pre kulinársku tvorbu s láskou k cestovaniu, môže to priniesť neuveriteľné zážitky a objavy v kuchyni i za jej hranicami. Kristína Nemčková je práve takou osobnosťou – najmladšia víťazka súťaže MasterChef na svete a kuchárka s nezdolnou vášňou pre kulinárske dobrodružstvá. Jej príbeh sa stretol s tým naším a Kristína objavila nielen kúzlo Kampotského korenia, ale aj jeho mnohé tajomstvá. Pozrite sa na Kampotské korenie jej očami. Na konci roku 2022 sa Kristína ocitla v juhovýchodnej Ázii. Pri plánovanej ceste zo Singapuru do Vietnamu sa zrodil spontánny nápad navštíviť Kampot. Kampotské korenia i soľné pyramídy alebo vločky z tejto oblasti totiž často používajú vo varení, a tak ju lákalo pozrieť sa, ako sa Kampotské korenie pestuje a následne spracováva. Poradila sa s našou Klárou, spoluzakladateľkou značky .pepper..field. Tá ju prepojila s našimi miestnymi kolegami, Ajjou a Nicky. Peripetie cesty i nádherné okamihy pre vás spísala v článku u seba na webe. Zaujíma vás...? Aké dva typy korenia sa v Kampote pestujú? A na čom sa zozbierané korenie potom suší? Pýtali ste sa niekedy, koľko kilometrov musia nachodiť deti farmárov každý deň do školy? Alebo ako presne prebiehajú aukcie a výkup koreniarskej úrody? Nielen to zistíte v článku Kristínine zážitky z Kampotu. Na farmách v srdci Kampotu totiž prežila jedinečné chvíle. Spriatelila sa s našimi poľnohospodármi a mala príležitosť sledovať, čo kedy a ako sa deje s guľôčkami najlepšieho korenia sveta. Naučila sa, že pre vytvorenie tohto výnimočného korenia je potrebná nielen kvalita pôdy a klímy, ale aj láska a starostlivosť farmárov. Korenistá bodka na záver Kristína sa rozhodla podeliť s nimi o svoje kulinárske zručnosti. Uvarila našim farmárom pokrm s využitím Kampotského korenia, aby si aj jej hostitelia na chvíľu oddýchli a užili si radosť z chuti a vône tohto korenia. To bolo pre ňu nielen kultúrne spojenie, ale aj spôsob, ako poďakovať týmto tvrdo pracujúcim farmárom za ich prácu. Preto aj my ďakujeme Kristíne, že s ňou môžeme spolupracovať.

Po dvoch hodinách úmorného motorkového výletu na pravé poludnie a pri 38 stupňoch dorazíme na farmu našej farmárky Tav Bory. Je to jedna z 203 fariem, ktoré podporujeme. Vitá nás objatím aj širokým úsmevom. „Pozri, celá rodina sa smeje a má krásne zuby, “ všimnem si hneď, nie je to totiž v Kambodži samozrejmosť, práve naopak.Zdravotná starostlivosť – zubná obzvlášť - je nesmierne drahá. Pre nás je to znak toho, že naša práca má zmysel. Aby ste tomu rozumeli – zdravotná starostlivosť v Kambodži je nákladná, a preto sa snažíme väčšinu našich farmárov motivovať, aby peniaze z fair trade výkupu investovali do 3 oblastí – zdravotná starostlivosť, školné pre deti a kultivácia fariem. A teraz k tomu úsmevu. Naši kolegovia Aleš, Tom a Lukáš prišli na kampotské farmy prvýkrát. Sami sa rozhodli a kúpili si letenky, pretože chceli Kambodžu zažiť na vlastnej koži. Pred farmármi sa trochu hanbia, učím ich, ako sa správne ukloniť a pozdraviť.Farmárka Tav Bora je veselá ako vždy a pripravuje nám kokosové orechy a ovocie zo záhradky. Pomáhajú jej manžel, otecko aj ďalšie 3 dcéry. „Darí sa nám dobre, “ opisuje. „Mám 6 detí – 3 dcéry a 3 synov – všetci sú na univerzite, len si to predstavte! Najviac som pyšná na dcéru, tá chce byť doktorka, pozrite, chodí do školy aj v sobotu, “ ukazuje na dcéru, ktorá sa oblieká do slávnostnejších šiat.Sedíme a rozprávame sa. Prekladajú náš Ajaa a Nicky – naši dvaja Kambodžania a srdce projektu – ktorí farmárov veľmi dobre poznajú. Mladí ľudia, ktorí sami pochádzajú z ulice a teraz nám pomáhajú s tým najkrajším projektom. Tento rok bol strašne ťažký a vojna na Ukrajine a jej následky na mnohých úrovniach zasiahli aj náš projekt, zhodujeme sa s Tav Borou. Dobre chápe situáciu aj to, že robíme maximum a potvrdzuje nám, že rovnako ako ona sa vždy mohla spoľahnúť na nás, tak my sa môžeme spoľahnúť na ňu.Jednoducho nechce spolupracovať s nikým iným. „Ste jediní, kto nám platí oficiálne fair trade ceny a jediní, kto sa o nás vždy staral a zaujímal sa o nás. Sú tu teraz aj iní, ktorí by chceli kúpiť náš korenie, ale my im predáme prípadne len to, čo zostane, “ opisuje situáciu. Pre nás je to nesmierne dôležité, pretože cítime, že podpora projektu je aj zo strany fariem. Hovoríme asi hodinu o tom, čo ich trápi. Kolegovia behajú po farme a prvýkrát vidia nádherne vzrastlé stromy s korením.Zapoja sa do preberania zelených guľôčok korenia s mladými farmárkami, ktoré majú práve zmenu. „To snáď nie je možné, nikdy mi nedošlo, že guľôčka po guľôčke je taká šialená ručná práca! “ sťažuje sa kolega Tomáš, ktorý pracuje len pár minút. :-) Kolega Aleš hrá s dievčatkami české pexeso a vysvetľuje im, aké zvieratká máme v ČR. Dievčatká sú nadšené a pexeso si nechávajú. Ochutnávajú české sušené jablká a slivky a úplne zabúdame na čas. Kolega Lukáš sa stratil na farme a nadšene behá medzi čiernym korením a zvieratami. Tie si ho zamilujú. Západ slnka pomaly prichádza a všetci sa schádzame k odchodu. Klárka má čierne prsty od preberania čerstvého zeleného korenia, „ako od českých vlašákov! “  smeje sa. Lukáš si chce adoptovať psíka, Tomáš okusuje čerstvé zelené guľôčky korenia, David s Aajou si zapisujú poznámky zo sedenia s farmármi, aby bolo stále čo zlepšovať. Sedieme spotení a špinaví na motorkách a pri západe slnka odchádzame na dvojhodinovú cestu späť do mesta. Sme unavení, ale plní eufórie. Plní nadšenia a lásky z projektu, ktorý keď vidíte na mieste samotnom, napĺňa vás veľkým šťastím. A je jedno, či ste v .pepper..field grafik, event manažér alebo sa staráte o zákazníkov na e-shope.To dobro potom odovzdáte ďalej aj v detailoch – našim zákazníkom – ktorí vedia, že ten pravý a skutočne férový projekt s Kampotským korením nesie názov .pepper..field. :-)

Mutická krása, schopnosť zvádzať pohľadom a nadpozemský hudobný a tanečný talent, to všetko sú charakteristiky magických apsár, ženských bytostí juhovýchodnej Ázie, ktoré sa stali jedným zo základných kameňov kambodžského kultúrneho dedičstva. Ich odkaz sa teraz učí malé školáčky v Kambodži a my sme mali príležitosť jedno také tanečné vystúpenie vidieť! Môžeme ich prirovnať k európskym nymfám či vílam Ide o nadpozemsky krásne ženské bytosti, ktoré svojim štýlizovaným tancom s typicky vyvrátenými prstami na rukách dokázali očariť každého muža. Výjavy tancujúcich apsár sa objavujú na kamenných stenách chrámov a to predovšetkým v tom najslávnejšom z nich, v Angkor Wat. Tu by malo byť až na 3 tisíc vyobrazení týchto tanečníc, čo dokladá, aký významný postavenie im v prastarých dobách patrilo. Počas najväčšieho rozkvetu angkorského obdobia mali tieto tanečnice za úlohu v kráľovskom paláci vykonávať posvätné rituály, rituálne tance a vítať významných hostí. Tým poskytovali služby potešujúce zmysly i ducha a stali sa pestrofarebnou súčasťou celého, už tak ohromujúceho chrámového komplexu. Sláva a význam apsár postupom času upadal, ich umenie však prežilo po dlhé stáročia a dodnes je v Kambodži pestované. Miestni obyvatelia sú na svoju khmérsku minulosť patrične hrdí a držia niektoré zo starodávnych tradícií stále pri živote. Preto je tanec nebeských nýmf v krajine veľmi populárny a venuje sa mu celá rada mladých dievčat, ktoré s jeho tréningom začínajú už v útlej detstve.  Tanečné kreácie sú totiž sledom zložitých pohybov rúk sprevádzaných charakteristickou mimikou v tvári Tých pohybov by malo byť až do dvoch tisíc, a ak by ich niektorá z tanečníc chcela predviesť naraz, postupne za sebou, trvalo by to približne dve hodiny. Pohyby rúk sú navyše sprevádzané ďalšími stovkami pozícií tela. Pohyby však nie sú len tanečným umením, ale každý pohyb v sebe má ukrytý určitý význam a posolstvo. Stačí teda len nepatrná zmena a vyjadrenie tanca sa môže líšiť. Celú nádheru tohto umenia podčiarkuje bohaté zdobenie šiat s kvetinovými motívmi, doplnenými lesklými šperkami a bohatými korunami. Svojou vizážou dnešné apsary presne kopírujú vzhľad svojich starovekých predchodkýň.

Dni 13. až 15. mája sú v Kambodži zasvätené oslavám. Oslavujú sa totiž narodeniny tamojšieho vládcu Norodoma Sihamoniho, jediného monarchy na svete, ktorý plynule hovorí po česky. Plynulé ovládanie češtiny však nie je jedinou zaujímavosťou tohto vládcu, ktorého životný príbeh naplnil tanec, otroctvo aj panovanie. Štúdium na českých školách a odpor voči komunizmu Vládnutie mal Norodom predurčené. Narodil sa totiž ako syn kambodžského kráľa Norodoma Sihanuka, ktorý ho v jeho deviatich rokoch vyslal do vtedajšieho Československa na skúsenú. Sám prezident Antonín Novotný vtedy zariadil malému Kambodžanovi vládne štipendium, vďaka ktorému princ začal v srdci Európy študovať základnú a neskôr jazykovú školu.  Skôr než jazyky však Norodoma očaril tanec, ktorý nakoniec začal študovať na Pražskej konzervatóriu a neskôr aj na AMU. Keď do Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, bol jedným z tých, ktorí proti vpádu demonštrovali. Sám pritom nemal ani tušenie, že podobný osud čoskoro postihne aj jeho rodnú krajinu. Z tvrdej práce na poliach veľvyslancom Kambodže Kambodža sa o pár rokov neskôr dostala pod nadvládu frakcie Rudých Khmérov a jeho kráľovský otec bol zvrhnutý. Sihamoni sa vrátil domov v roku 1975. Nečakalo ho však žiadne veľkolepé privítanie, namiesto toho musel na príkaz režimu Pol Pota pracovať ako otrok na ryžových poliach. Jeho rodina bola uväznená až do roku 1978, kedy režim Rudých Khmérov padol. Až do oslobodenia Vietnamom bol Sihamoni so svojou rodinou uväznený vo svojom paláci. Následne sa stiahol do ústrania kláštora a stal sa mníchom. Túžba tancovať však bola silnejšia a nakoniec z kláštora odišiel a zamieril do Paríža. Tam založil vlastnú tanečnú školu, ktorú viedol až do nového milénia a kde sa neskôr stal aj veľvyslancom Kambodže pri UNESCO v Kambodži. Zaujímajú vás ďalšie kruté fakty o historickej nadvláde Rudých Khmérov v Kambodži? Prečítajte si ďalší článok, v ktorom popisujeme drvivú históriu Kampotského korenia. Kambodžská koruna a čestné občianstvo Prahy Kráľom Kambodže bol korunovaný v roku 2004 a na čele krajiny pôsobí dodnes, hoci jeho úloha je dnes už predovšetkým reprezentatívna, podobne ako u mnohých ďalších monarchov v Európe. Do Česka sa panovník niekoľkokrát vrátil a vždy na našu krajinu spomína s láskou. Češtinu vraj stále ovláda úplne plynule! Tento rok oslávil panovník, ktorý sa vo svojej krajine teší veľkej obľube, 69. narodeniny. Čo myslíte, porozprávame sa s ním niekedy pekne po česky? :-)   Zdroj úvodnej fotografie: reflex.cz

Ak sa chystáte na cestu do Kambodže a vyberáte si zaujímavé miesta, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti, rozhodne si na svoj zoznam pridajte jazero Tonle Sap v oblasti Siem Reap. Tonle Sap, alebo tiež Tonlé Sap, znamená v preklade Veľké jazero a ide o skutočnú vodnú perlu celej juhovýchodnej Ázie, ktorá vás doslova očarí svojou krásou. Tonle Sap je najväčším sladkovodným jazerom v celej juhovýchodnej Ázii a tiež miestom s jedným z najväčších ekosystémov na svete. Je totiž domovom obrovského počtu rozmanitých živočíšnych a rastlinných druhov. V roku 1997 bolo – spolu so svojimi priľahlými oblasťami – zapísané do zoznamu biosférických rezervácií UNESCO.  Jazero, (v) ktorom bije život Jazero má skutočne grandiózne rozmery. Je 250 kilometrov dlhé a 100 kilometrov široké. V podstate ho môžeme nazvať vnútrozemským oceánom. Na mnohých miestach vôbec nevidíte na protilehlý breh! Napriek tomu je jazero relatívne plytké a v najhlbších miestach dosahuje maximálnu hĺbku 10 metrov. Okrem zástupcov fauny a flóry sa na jazere usadili aj ľudia a vytvorili tu množstvo komunít obývajúcich plávajúce dediny. Každá z nich je trochu odlišná, no čo ich spája, je ich závislosť od jazera a jeho prírodných zdrojov. Najznámejšou dedinou je Chong Khneas, s množstvom obchodov, domov a škôl kolísajúcich sa na vode. Táto dedina je už trochu turistická, napriek tomu stojí za návštevu. Navštíviť však môžete celú radu ďalších dedín, stačí si len dohodnúť plavbu po jazere. Počítajte však s tým, že ide o výlet minimálne na celý deň. Kedy navštíviť Tonle Sap? Najlepším obdobím na návštevu jazera je obdobie dažďov, teda obdobie od júna do októbra. Jazero sa v tomto čase rozvodní, vyleje zo svojho koryta a vytvorí jedinečný záplavový biotop. Loďou sa potom dá zájsť na celú radu neuveriteľných miest, odkiaľ môžete sledovať miestne cicavce, vtáky aj obojživelníky. V období sucha sa naopak hladina jazera drží bližšie ku dnu, do niektorých oblastí sa loďou vôbec nedá zájsť. Dediny navyše nemajú také čaro ako počas záplavového obdobia. Zaujímajú vás ďalšie tipy na miesta, ktoré by ste v Kambodži nemali minúť?  Potom sa môžete s radosťou ponoriť do ďalšieho cestovateľského článku. Tentokrát sa zameriame na našu srdcovú oblasť Kampot. :-)

Ak by ste si aspoň raz v živote chceli splniť sen o blankytne modrých lagúnach a bielych plážach s palmami, nemusíte mieriť len do luxusných exotických destinácií. Sú tu aj také miesta, ktoré ponúkajú nemenej nádherné zážitky zalité slnkom a za ceny, ktoré vás príjemne prekvapia. Jedným z nich je aj ostrov Koh Rong, druhý najväčší ostrov Kambodže nachádzajúci sa na juhozápade krajiny.  Biely piesok a priezračné more – turistov tu stretnete navyše len pár mesiacov v roku Ostrov s približnou rozlohou 78 kilometrov štvorcových by sa dal nazvať skutočným rajom na zemi, navyše toto miesto netrpí prílišným náporom turistov. Celkovo tu môžete nájsť 23 nádherných pláží s bielym pieskom. Práve pláže sú tým hlavným ťahákom, kvôli ktorému turisti na ostrov mieri. Pláže sa tiahnu po takmer 50 % pobrežia. Napriek tomu najväčšie kúzlo celého ostrova spočíva v tom, že je do značnej miery nedotknutý a ponúka nádherné prírodné scenérie. Čo robiť na ostrove? Vyrazte na vodu, alebo pod vodu Mimo dlhých hodín strávených na pláži preto môžete tráviť čas na ostrove aj množstvom ďalších aktivít, medzi ktoré patrí možnosť urobiť si plavbu loďou okolo jeho brehov. Miestni veľmi dobre vedia, aké miesta vám ukázať! Ak chcete čo najautentickejší zážitok, dohodnite si cestu s miestnym rybárom. Ak túžite po ešte dobrodružnejšom zážitku, skúste si dohodnúť výlet do niektorej z miestnych potápačských destinácií a ponorte sa do nádherných hlbín plných života. Všetko vybavenie vám radi požičajú v tamojších potápačských centrách a taktiež vám vysvetlia, čo a ako, aby ste si hlbiny čo najviac a bezpečne užili. V momente, keď už budete unavení oceánom, môžete vyraziť do zábavného parku High Point, ktorý vám umožní preskúmať krásnu prírodnú džungľu. Budete sa vznášať vo výškach korún stromov, prechádzať sa po 25 drevených plošinách navzájom prepojených rebríkmi, visutými mostami a užívať si lanovú dráhu. Jedná sa o 130 metrov plných adrenalínu, ktoré sú zaujímavým spestrením slnečnej dovolenky. Tak čo? Kedy vyrážate? :-) Chystáte sa v Kambodži stráviť viac času? Radi vás zoznámime s ďalšími kúzelnými miestami. Vyrazte napríklad na ikonické jazero Tonle Sap!

Krama, to je kus Kambodže, ktorý môžete nosiť stále pri sebe. Napríklad aj doma na Slovensku. Nosia ich ženy, nosia ich muži a dokonca aj deti zo všetkých sociálnych vrstiev. Kambodžské hodvábne či bavlnené šatky nazývané Krama sú neoddeliteľnou súčasťou tamojšej kultúry i módnym doplnkom. Kambodžania ich vedia využiť na tisíc spôsobov! Nie je presne isté, ako sa šatka stala neoddeliteľnou súčasťou khmérskej kultúry, hoci historici sa domnievajú, že to môže súvisieť so starými väzbami na indický subkontinent, kde sú podobné šály veľmi obľúbené. Je však zaujímavé, že žiadna iná krajina v juhovýchodnej Ázii historicky šatky v takej miere nenosila, čo robí z Kramy ešte výraznejšie kultúrne dedičstvo. Ani náboženstvo, ani politika Na rozdiel od iných kultúr, v ktorých sú šatky vnímané ako súčasť náboženstva a slúžia predovšetkým na zakrytie hlavy, je Krama úplne nenáboženský a nepolitický symbol. Vďaka tomu sa tento kus hodvábnej látky môže používať prakticky na čokoľvek: od prikrývania hlavy, cez nosenie detí až po hojdaciu sieť. Krama je dokonca súčasťou tradičného khmérskeho bojového umenia. Počas zápasu si ju bojovníci ovíjajú okolo pása, hlavy či zápästia. Matky naopak kramu využívajú na zaviazanie svojich detí a ich nosenie na tele. Najčastejšie sa však krama používa ako klasický šatka alebo šál, ktorý pomáha chrániť pred kambodžským slnkom. Ako sa od seba Kramy líšia? Krama bola tiež spôsobom, ako sa vyššie vrstvy odlišovali od nižších. Tí najvyššie postavení si totiž Kramy nechávali vyrábať z hodvábu a v niektorých prípadoch dokonca hodvábna krama zastupovala náš klasický zásnubný prsteň počas žiadosti o ruku. O cene kramy rozhoduje tiež jej vzor. Tu samozrejme platí, že čím zložitejší, tým nákladnejší taký kus látky je. Proces výroby kramy síce za stáročia prešiel určitým vývojom, stále sa však jedná o čisto ručnú prácu, do ktorej sa zapája hneď niekoľko osôb. Na jej konci vzniká kus Kambodže, ktorý môžete nosiť aj vy. A garantujeme vám, že vám bude pristane. :-) Aký ďalší suvenír si z Kambodže môžete priniesť domov? Prečítajte si náš článok o tých najautentickejších pamiatkach na túto rozprávkovú krajinu.

Ak niekedy zavítate do Kambodže, určite pri svojich potulkách touto úžasnou krajinou nevynechajte provinciu Kampot a jej rovnomenne hlavné mesto. Nebuďte však príliš prekvapení, ak sa vám bude zdať, že ste sa preniesli v čase a priestore do Francúzska 19. storočia. Presne tak na vás totiž môže Kampot zapôsobiť. Promenády ako na bulvári Champs-Élysées Vďaka svojej mierne ošumenej, ale stále úchvatnej koloniálnej architektúre, ktorú dopĺňajú zelené parky, chaoticky vedená elektrina a poloha na pokojne sa hojdajúcich vlnkách rieky Praek Tuek Chhu, budete mať pocit, že sa prechádzate starými ulicami Paríža, kde sa zastavil čas. Práve rieka je stredobodom mesta, ktoré je na svojom ľavom brehu lemované krásnymi promenádami ponúkajúcimi výhľady na neďaleký národný park Bokor. Ešte predtým, ako sa vydáte do jeho nespútanej flóry, ponorte sa hlbšie do ulíc mesta a preskúmajte samotné mesto. Ideálne pešo, prípadne na bicykli. Na svoje si v Kampote prídu milovníci gastronómie i umenia  Zavítať by ste určite mali do Old Market Street, ktorá je hlavnou ulicou mesta a nájdete tu mnoho malebných kaviarní a obchodov so suvenírmi. Svoje kúzlo má tiež rybí trh postavený v roku 1934, ktorý bol zrenovovaný v štýle art deco. Dnes sa v ňom nachádza luxusná reštaurácia podávajúca morské plody. Môžete sa tu však zastaviť napríklad len na aperitív a kochať sa krásou interiérov. Druhú šancu dostalo aj staré kino, ktoré sa zmenilo na hotel Old Cinema. Ten ponúka atmosféru zlatej éry Kampotu z minulého storočia a tiež bazén, v ktorom si môžu hostia zaplávať a poriadne sa zrelaxovať pred svojím ďalším kambodžským dobrodružstvom. Ak vás zaujíma história miesta, po ktorom cestujete, určite zájdite do miestneho múzea, ktorého expozície sú venované histórii. Okrem exponátov na vás čaká tiež zrekonštruovaná budova múzea, ktorá pôvodne slúžila ako sídlo guvernéra provincie. Milovníci umenia si prídu na svoje v PiPetPi Gallery, ktorá vystavuje diela lokálnych umelcov. Na prízemí potom nájdete obchodík, v ktorom sú k dispozícii najrôznejšie výrobky z papiera a upcyklované šperky. Veľa zberateľských predmetov na vás čaká tiež v obchode menom Kampothead, ktorý vás cez množstvo krásnych predmetov prenesie v čase do prvej polovice minulého storočia, keď bol Kampot doslova žiarivou riečnou perlou. Časť tohto kúzla si zachoval dodnes, je mu však potrebné venovať trochu času, aby ste bývalý lesk videli na vlastné oči.  Rozhodne to však stojí za to!

Možno ste tiež boli fanúšikmi filmu Tomb Raider z prelomu tisícročia, v ktorom si Angelina Jolie zahrala rolu Lary Croft. Slávny film natočený na motívy ešte slávnejšej počítačovej hry sa natáčal okrem iného aj v Kambodži. Kulisy k dobrodružným scénam poskytol chrám Ta Prohm, ktorý je ukrytý hlboko v džungli. Duchovné miesto, ktoré dýcha pradávnym životom Vďaka filmu môžeme dnes o chráme hovoriť ako o jednom z najikonickejších miest Kambodže. Jeho rozpadajúce sa veže a múry sú obopnuté gigantickými kmeňmi stromov a ich koreňovým systémom, čo celému miestu dodáva veľmi zvláštnu atmosféru. Pri prechádzkach po zabudnutých nádvoriach chrámu či v jeho tienistých chodbách budete neustále pod dohľadom kamenných sôch vojakov a mytologických bytostí. V tomto chráme sa jednoducho budete cítiť, akoby ste putovali späť časom a objavovali zabudnutú civilizáciu.  Dnes je síce v rámci bezpečnosti a sprístupnenia pre návštevníkov chrám takmer vytrhnutý zo spár džungle, napriek tomu jeho vzhľad stále zo všetkých chrámov v Kambodži najviac približuje to, čo objavili jeho dávni objavitelia. Zašlé steny, rozpadnuté štruktúry a machom obrastené kamene, ktoré vo vás rozprúdia množstvo fantázií a túžbu objavovať tiež. Teraz už chrámu vládne príroda Samotné kmene a koreňový systém sú dnes v podstate nosnou konštrukciou niektorých stavieb, ktoré by sa bez nich rozpadli. A niet sa čomu čudovať, veď chrám tu stojí od 12. storočia. Za svoju históriu bol miestom pre život až 12 tisíc osôb, ktoré slúžili khmérskemu panovníkovi Jayavarmanovi VII. Ten ho dal vybudovať s úmyslom postaviť najväčší chrám v Angkore, ktorý zasvätil pamiatke svojej matky. Vo svojej dobe tu bolo uctievaných viac ako 300 budhistických božstiev. To trvalo až do doby, kým sa z chrámu nestal hinduistický svätyňa. Ta Prohm dnes môžete obdivovať pri vstupe do známeho Angkoru. Ten otvára od 7:30 a zatvára o pol šiestej večer. Tak sa tu nezabudnite zastaviť. Zaujíma vás, čo ďalšieho v Kambodži môžete objaviť? V našich článkoch nájdete hneď niekoľko tipov!Zdroj fotografie Tomb Raider: Austria Forum

Pepeŕ rozhodne platí za národné bohatstvo Kambodž. Táto ázijská krajina však o svoj poklad takmer prišla. Nadvláda Rudých Khmérov – extrémne nacionalistickej organizácie, ktorá v krajine medzi rokmi 1975 a 1979 páchala skutočnú národnú genocídu, si vyžiadala nielen mnohé obete na životách, ale za obeť padla aj časť kultúry krajiny spolu s tradíciou pestovania pepeňa. Preč zelené pepřové zrnká Rudým Khmérom toľžá vadili? Poľnohospodárstvo áno, buržózia nie Aby sme lepšie pochopili motiv likvidácie pepřových plantáži, je potrebné vysvetliť, preč vŭbec Rudí Khméri v krajine rozpútali brutálny teror. Ideou Pol Pota a jeho strany bolo v krajine nastoliť tzv. agrárny utopický socializmus, teda nastaviť mechanizmy fungovania štátu opierajúce sa výhradne o poľnohospodárstvo a systém predeľadľadovania, vľdiakých bude krajina celkom sebestačná. Problém však spočíval v tom, že na nastolenie takého režimu žilo v Kambodži v tóch časoch príliš mnoho osôb. Preto začala cielená likvidácia tých, ktorí nemali novovytvorenému systému čo ponúknuť. Išlo predovšetkým o vyššie vrstvy, vzdelané, či už to boli pedagógovia, lekári, právnici, obchodníci a čalší odborníci. Trochu prekvapivo boli do skupiny buržóznych živlov zaradení aj pestovatelia pepeňa, ktorí boli nútení likvidovať svoje pepřové plantáže, v horšom prípade opustiť svoju farmu.  Desiatky rokov obnovovania tradícií Teror Rudých Khmérov trval necelých päť rokov, napriek tomu ho vykonávali s takou efektivitou, že tradícia pestovania pepřa takmer vymizla. Situácii navyše neprospel ani fakt, že južné oblasti Kampot a Kep sa po zvrhnutí režimu stali útočiťšą zostalých Rudých Khmérov, ktorí sa skrývali v miestnych horách. Tieto oblasti historicky patrili k oblastiam s najväčšou produkciou pepřa a prítomný Rudých Khmérov jeho pestovaniu načalej znemožňoval. Situácia sa zmenila až po prechode tisícåročí, keď bola na tradíciu pestovania pepřa opäť nadviazaná a za necelých 20 rokov sa stal pepř opäť dominantnou poľnohospodárskou komoditou. Kampotský pepř tak opäť pomáha nielen kultúrne, ale predovšetkým ekonomicky, zabudnúť na horkú chuť minulosti.

Kdekoľvek žiadny národ, ľud alebo kultúru nemožno zaškatuľkovať, nižšie sa s vami podelíme o niektoré z najčastejších charakteristík Kambodžanov a tiež o niektoré poznatky, ktoré sme si odniesli z osobných skúseností s touto krajinou. Kambodža je jednou z mála ázijských krajín, ktorá si stále zachováva svoj osobitý charakter. Je to dané tým, že tu nie je tak silný cestovný ruch a tiež možno aj povahou samotných Kambodžanov, ktorí majú svoje hodnoty založené na úplne iných veciach, než je kariérny úspech a život zameraný na peniaze. Rodina predovšetkým Kambodžania majú na prvom, druhom a tiež treťom mieste svoju rodinu, ktorá pre nich znamená všetko a okolo ktorej sa tiež točí ich život. Rodiny tu bývajú skutočne veľké. To je najviac viditeľné počas rodinných osláv, kedy sa zídu strýkovia a tety, bratranci a sesternice a všetci ďalší príbuzní, aby spoločne oslávili rôzne sviatočné obrady ako sú svadby alebo Nový rok. Krajina slnka a nekonečných úsmevov Nielen na takýchto akciách sa všetci usmievajú od ucha k uchu. Kambodžania sú skrátka šťastní ľudia – a to aj v momentoch, ktoré príliš radosti neprinášajú. Ich povaha je pokojná, sú láskaví a starostliví. To je dané predovšetkým budhistickým náboženstvom, ktoré každému z nich vtláča filozofiu súcitu a starostlivosti v každodennom živote. Budhizmus, ktorý nasleduje až 97 % populácie, učí Kambodžanov byť otvorenými všetkému novému, čo do ich života vstupuje, znalosti nevynímajúc. To je dôvod, prečo sa tak radi učia. Mnoho Kambodžanov sa nachádza pod hranicou chudoby – predovšetkým v provinciách má väčšina obyvateľov iba základné vzdelanie. Ich zvedavosť im však káže učiť sa všetko nové, čo je práve k dispozícii. A toho je v dobe internetu stále viac. Na ducháriny si Kambodžania potrpia Kambodžania sú extrémne poverčiví. Na najrôznejšie aspekty poverčivosti môžete naraziť v podstate na každom kroku. Mnoho úkonov najprv podlieha malým rituálom, ktoré majú zaistiť jeho správne vykonanie. Jedným z príkladov môže byť posvätné tetovanie Sak Yant, tetované bambusovou tyčkou a za presného ceremoniálu, pri ktorom sa musí odriekať špeciálna mantra pre budúceho nositeľa tetovania. Inak, opýtajte sa priamo Davida a Kláry, našich spoluzakladateľov. Kambodža je ich druhým domovom a oni sami sa už niekoľkokrát takýchto rituálov zúčastnili. :-) Ani rituály ani poverčivosť však neznamenajú, že sa Kambodžanov musíte báť, práve naopak. Títo milovníci spevu a dobrej nálady vás svojou pozitívnou náladou veľmi rýchlo nakazia a čoskoro sa budete v ich spoločnosti cítiť ako doma! Môžete nás tiež sledovať na Facebooku alebo Instagrame, kde vám o našich zážitkoch z Kambodže – a nielen o nich – pravidelne rozprávame.

Krásne kambodžské ženy ladne tancujúce do rytmu tradičnej hudby patria medzi poklady kambodžského dedičstva po dávnej khmérskej civilizácii. Takzvané apsary, čiže nebeské nymfy alebo vodné víly, vo svojich kostýmoch plných zlata a farieb zabávali svojich už dávnych vládcov sídliacich v chrámoch, ako je Angkor Vat. Napriek tomu, že tanec Apsara je stále viac populárny, jeho korene siahajú až tisíc rokov pred naším letopočtom. Niečo ako znaková reč? Tanec Kambodžského kráľovstva vychádza z indickej a budhistickej mytológie a má odkazovať na jemne sa vznášajúce oblaky vodnej pary. Ženy pri ňom krútia bokmi, preťahujú ruky nad hlavu s až neprirodzene vytočenými prstami. Jednotlivé choreografie sú veľmi zložité a dievčatá sa ich učia od útlého veku dlhých deväť rokov. Inak – len gest rúk je na dvetisíc! Trvá preto roky, kým sa ich naučia a dovedú k absolútnej dokonalosti a len nepatrný pohyb rukou môže z celého prevedenia urobiť úplne iný význam. Poslaním nýmf však podľa tradícií nebol iba tanec. Postupom času boli tieto ženy zbožštené a ich úlohou sa stala starostlivosť o duše vojakov padlých v boji. Zároveň sa stávali životnými družkami božských umelcov, teda predovšetkým spevákov a hudobníkov. Duchovné dedičstvo Kambodžského kráľovstva zamotalo hlavu nejednému kráľovi Aj keď je tento pôvabný tanec mytologickým symbolom, ženy ním zamotávali hlavy hlavne smrteľníkom. Výnimkou neboli ani samotní králi. Tanečnice preto pôsobili aj na dvoroch urodzených vládcov, kde zastávali aj úlohu spoločníc. Podľa niektorých prameňov mal mať týchto božských spoločníc kráľ Džajavarman VII. až 2 tisíce. Nebeské nymfy však plnili túto úlohu v dobách, keď sa u nás stavali stredoveké hrady a od 14. storočia bola ich náplňou opäť len nebeský tanec, ktorého podoba sa zachovala až do dnešných dní. Ak teda niekedy zavítate do Kambodže, určite sa vyberte na niektorú slávnosť, kde ženy a dievky Apsaru už tradične tancujú. Naskytne sa vám takmer identická podívaná ako khmérskym panovníkom pred stovkami rokov. Tanec Apsara nám zatancovali aj dievky z našej spriatelenej školy v Siem Reap To, že sa v tradíciách naozaj pokračuje a dievky sa Apsaru učia v Kambodži už od malička, dokazuje aj návšteva základnej školy neďaleko Siem Reap, ktorú .pepper..field podporuje. Pri návšteve sme deťom priniesli športové vybavenie a školské pomôcky a miestne školáčky nám slávnostne zatančili Apsaru. Sledujte na Facebooku alebo Instagrame, kam zážitky z Kambodže pravidelne pridávame! :-)