Blog

V jednom z našich nedávnych príspevkov sme vám odkryli záhadný koreninový olej z Kampotského korenia a pozreli sme sa, aké zdravotné účinky má. O tomto oleji to bude aj teraz, pozrieme sa však naň z pohľadu výroby. Získavanie esencie pomocou destilácie Olej z čierneho korenia môže byť získavaný buď priamo z drvených koreninových zŕn, prípadne ho možno vytiahnuť z koreninových lístkov, na ktorých koreninové zrná rastú. V oboch prípadoch je kľúčom k získavaniu esenciálneho oleja destilačný proces. Konkrétne ide o destiláciu vodnou parou, ktorá je pod vysokým tlakom filtrovaná cez organický materiál, v tomto prípade teda časti rastlín koreninovej révy či priamo koreninové zrná. Olej je následne izolovaný od vody a stočený. Výťažok sa pohybuje medzi 1 až 4 % z celkového objemu biomasy. Čo je tiež dôvod, prečo ide o pomerne drahý produkt. Dobrou správou je, že vďaka vysokej koncentrácii látok obsiahnutých v korení stačí pre väčšinu použitia len niekoľko málo kvapiek. Koncentrovanú silu ľahko zjemníte Pre niekoho však môže byť tento olej až príliš silný. V takom prípade ho možno kombinovať s inými olejmi. Veľmi dobre si rozumie s citrusovými olejmi a s olejmi z okvetných lístkov. Vhodný je napríklad pomaranč, grapefruit, citrón či bergamot alebo levanduľa. Vďaka svojej štiplavosti ho však môžete vyskúšať skombinovať s esenciálnymi olejmi z eukalyptu či čajovníka. Vyskúšajte si vytvoriť zmes z 20 ml slnečnicového či nechtíkového oleja, 10 ml ľubovníkového oleja, 1 kvapky esenciálneho oleja z čierneho korenia a niekoľkých kvapiek zázvorového a citrónového esenciálneho oleja. Získate tým dokonale voňavú bombu, ktorú môžete používať pri svalovej stuhnutosti i celej rade ďalších ťažkostí, o ktorých si môžete prečítať v našich článkoch.

Dni 13. až 15. mája sú v Kambodži zasvätené oslavám. Oslavujú sa totiž narodeniny tamojšieho vládcu Norodoma Sihamoniho, jediného monarchy na svete, ktorý plynule hovorí po česky. Plynulé ovládanie češtiny však nie je jedinou zaujímavosťou tohto vládcu, ktorého životný príbeh naplnil tanec, otroctvo aj panovanie. Štúdium na českých školách a odpor voči komunizmu Vládnutie mal Norodom predurčené. Narodil sa totiž ako syn kambodžského kráľa Norodoma Sihanuka, ktorý ho v jeho deviatich rokoch vyslal do vtedajšieho Československa na skúsenú. Sám prezident Antonín Novotný vtedy zariadil malému Kambodžanovi vládne štipendium, vďaka ktorému princ začal v srdci Európy študovať základnú a neskôr jazykovú školu.  Skôr než jazyky však Norodoma očaril tanec, ktorý nakoniec začal študovať na Pražskej konzervatóriu a neskôr aj na AMU. Keď do Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, bol jedným z tých, ktorí proti vpádu demonštrovali. Sám pritom nemal ani tušenie, že podobný osud čoskoro postihne aj jeho rodnú krajinu. Z tvrdej práce na poliach veľvyslancom Kambodže Kambodža sa o pár rokov neskôr dostala pod nadvládu frakcie Rudých Khmérov a jeho kráľovský otec bol zvrhnutý. Sihamoni sa vrátil domov v roku 1975. Nečakalo ho však žiadne veľkolepé privítanie, namiesto toho musel na príkaz režimu Pol Pota pracovať ako otrok na ryžových poliach. Jeho rodina bola uväznená až do roku 1978, kedy režim Rudých Khmérov padol. Až do oslobodenia Vietnamom bol Sihamoni so svojou rodinou uväznený vo svojom paláci. Následne sa stiahol do ústrania kláštora a stal sa mníchom. Túžba tancovať však bola silnejšia a nakoniec z kláštora odišiel a zamieril do Paríža. Tam založil vlastnú tanečnú školu, ktorú viedol až do nového milénia a kde sa neskôr stal aj veľvyslancom Kambodže pri UNESCO v Kambodži. Zaujímajú vás ďalšie kruté fakty o historickej nadvláde Rudých Khmérov v Kambodži? Prečítajte si ďalší článok, v ktorom popisujeme drvivú históriu Kampotského korenia. Kambodžská koruna a čestné občianstvo Prahy Kráľom Kambodže bol korunovaný v roku 2004 a na čele krajiny pôsobí dodnes, hoci jeho úloha je dnes už predovšetkým reprezentatívna, podobne ako u mnohých ďalších monarchov v Európe. Do Česka sa panovník niekoľkokrát vrátil a vždy na našu krajinu spomína s láskou. Češtinu vraj stále ovláda úplne plynule! Tento rok oslávil panovník, ktorý sa vo svojej krajine teší veľkej obľube, 69. narodeniny. Čo myslíte, porozprávame sa s ním niekedy pekne po česky? :-)   Zdroj úvodnej fotografie: reflex.cz

Už ste niekedy premýšľali nad tým, ako dostal perník svoje meno? Voňavý chlieb s medom piekli už starovekí Egypťania. Možno práve vďaka úzkej väzbe na Blízky východ sa do tejto pochúťky začal pridávať aj čierny korenie. Postupom času sa toto pečivo dostalo až do Čiech, kde sa mu podľa korenenej chuti začalo takto hovoriť. Ako sa z pôvodného koreneného perníka stal postupom času perník Zatiaľ čo dnes vnímame perník ako sladkú pochúťku, ktorú nekonzumujeme tak často, kedysi to bol pokrm konzumovaný takmer každý deň. Jeho pečením sa zaoberali špecializovaní remeselníci nazývaní koláčnici, mazanečníci či caletníci. Pôvodná receptúra perníka pozostávala z múky, medu a korenia. V dobách renesancie sa dokonca piekli tak silno korenené perníky, že sa používali ako ekvivalent dnešných pivných pochúťok. Ich pálivosť totiž zvyšovala smäd, a tak sa podávali v putikách, aby hostia vypili čo najviac. Perníkové korenie je dodnes mierne korenené Korenie je súčasťou perníkového korenia aj dnes, avšak v podstatne menšej miere. V zmesiach, ktoré sú často tajomstvom každého z výrobcov, ho väčšinou dopĺňa klinček, škorica, fenikel, aníz, nové korenie, badyán, kardamóm a muškátový oriešok alebo kvet. Je zaujímavosťou, že tieto korenia majú na telo podobne priaznivé a liečivé účinky často spojené s tráviacim ústrojenstvom. Inak nebolo náhodou, že kedysi sa perník využíval ako prostriedok na zbavenie sa rôznych parazitov usídlených v žalúdku a črevách. Tieto časy sú však už dávno preč a perník je dnes pochúťkou, ktorá prevonia každé Vianoce, bez ktorých sa nezaobíde žiadna púť a ktorá vyčarí úsmev na tvári každého dieťaťa.

Možno sa vám tiež niekedy stalo, že ste drtili do jedla svoj obľúbený Kampotský korenie, keď ste zrazu pocítili šimranie v nose a dostali nezadržateľnú potrebu kýchnuť. Snáď ste dokázali rýchlo odvrátiť hlavu, inak by šalát mohol byť okorenený niečím, čo pôvodne vôbec nebolo v pláne. Čím to je, že nás korenie núti kýchať? Odpoveďou je piperín.  Piperín je to, čo robí korenie korením Piperín by sa dal označiť za dušu koreninových zŕn. Práve tento alkaloid spôsobuje jeho štipľavú chuť, podieľa sa na jeho vôni a je tiež dôvodom celej rady zdravotných benefitov, ktoré korenie prináša. Alkaloidy, teda dusíkaté organické zlúčeniny rastlinného pôvodu, môžu dráždiť nervové zakončenia vnútri nosa. Akonáhle alkaloid dopadne na sliznicu, začne produkovať chemikáliu nazývanú histamín. A práve histamín spôsobuje stiahnutie svalstva, čo má za následok kýchnutie. Čo sa deje s naším telom? Telom sa týmto spôsobom snaží vypudiť látku, ktorá dráždi sliznicu. Piperín je pritom obsiahnutý vo všetkých farebných variantoch korenia. Jeho vôbec najväčšia koncentrácia je však v čiernom korení. Je zaujímavosťou, že počas kýchnutia môžeme sledovať tiež veľmi silný záblesk v oči. Jedná sa o reakciu tela na vysoký tlak v hlave počas kýchnutia. Tento tlak môže pôsobiť aj na sietnicu citlivú na svetlo. Až teda budete zase niekedy pracovať s korením, buďte pripravení na hroziace nebezpečenstvo kýchnutia. A buďte tiež pripravení na to, že bude sprevádzané buď prianím „na zdravie“, či vetou: „Je to pravda.“ Zatiaľ čo prvý zvyk má svoje korene v stredoveku, keď si ľudia počas morových pandémií priali pevné zdravie, v druhom prípade ľudia už v staroveku brali kýchnutie ako potvrdenie pravdivosti výroku, ktorý kýchnutiu predchádzal. Veštenie z kýchania, ktoré sa praktikovalo v starom Ríme, však už našťastie odviala história. My si môžeme ono proroctvo previesť po svojom, napríklad: Je pravda, že Kampotský korenie je ten najlepší na svete. :-) Zaujíma vás, čo všetko vo vašom tele robí piperín? Prečítajte si ďalší článok o jeho zdravotných benefitoch.

Už niekoľkokrát sme vám ukázali, že korenie nemusí byť iba korením vo vašej kuchyni, ktorým dochutíte steak alebo omáčku. S týmto kúzelným pokladom z Kampotu sa dá čarovať najrôznejšími spôsobmi. A pridávaním do kávy či zmrzliny to len začína. Korenie totiž nachádza svoje uplatnenie aj v kozmetike, kde skvele funguje v starostlivosti o vlasy a pleť. Čierne korenie je bohaté na draslík, horčík, železo a tiež vitamíny C a K Vďaka prítomnosti vitamínu C je korenie extrémne bohaté na vysoký obsah antioxidantov a má tiež antibakteriálne a antibiotické účinky. Olej získavaný z čierneho korenia sa tak dá využiť na ošetrovanie pokožky, ako prevencia proti vráskam a tiež pomáha odstraňovať pigmentáciu. Rozdrvené čierne korenie možno využiť aj ako peeling, pomáha napríklad s hojením jazvičiek a škvŕn po akné Vďaka antiseptickým účinkom tiež napomáha k celkovému hojeniu a čisteniu pokožky. Je však dôležité myslieť na to, že nie každý typ pokožky si s korením rozumie. Zo začiatku pristupujte k jeho aplikácii na pokožku s opatrnosťou a kombinujte ho s takými nosnými látkami, pri ktorých máte istotu, že vaša pokožka ich dobre znáša. Využite blahodarné účinky čierneho korenia aj na pokožku hlavy a na posilnenie svojich vlasových korienkov  Čierne korenie môže pomôcť s odstránením lupín, napomáhať k lepšej kvalite vlasov a dokonca podporovať rast nových. Pre zvýšenie efektu môžete do zmesi pridať aj pár citrusových semienok, ktoré taktiež pomáhajú pri boji s lupinami a zároveň osviežia vašu pokožku. Myslite na to, že je dôležité korenie nakombinovať s niektorou z nosných látok, aby korenie nebolo príliš koncentrované – napríklad s jojobovým či marhuľovým olejom.  Zaujímajú vás ďalšie priaznivé účinky korenia na vaše telo? Prečítajte si napríklad článok o blahodarných účinkoch piperínu.

Krama, to je kus Kambodže, ktorý môžete nosiť stále pri sebe. Napríklad aj doma na Slovensku. Nosia ich ženy, nosia ich muži a dokonca aj deti zo všetkých sociálnych vrstiev. Kambodžské hodvábne či bavlnené šatky nazývané Krama sú neoddeliteľnou súčasťou tamojšej kultúry i módnym doplnkom. Kambodžania ich vedia využiť na tisíc spôsobov! Nie je presne isté, ako sa šatka stala neoddeliteľnou súčasťou khmérskej kultúry, hoci historici sa domnievajú, že to môže súvisieť so starými väzbami na indický subkontinent, kde sú podobné šály veľmi obľúbené. Je však zaujímavé, že žiadna iná krajina v juhovýchodnej Ázii historicky šatky v takej miere nenosila, čo robí z Kramy ešte výraznejšie kultúrne dedičstvo. Ani náboženstvo, ani politika Na rozdiel od iných kultúr, v ktorých sú šatky vnímané ako súčasť náboženstva a slúžia predovšetkým na zakrytie hlavy, je Krama úplne nenáboženský a nepolitický symbol. Vďaka tomu sa tento kus hodvábnej látky môže používať prakticky na čokoľvek: od prikrývania hlavy, cez nosenie detí až po hojdaciu sieť. Krama je dokonca súčasťou tradičného khmérskeho bojového umenia. Počas zápasu si ju bojovníci ovíjajú okolo pása, hlavy či zápästia. Matky naopak kramu využívajú na zaviazanie svojich detí a ich nosenie na tele. Najčastejšie sa však krama používa ako klasický šatka alebo šál, ktorý pomáha chrániť pred kambodžským slnkom. Ako sa od seba Kramy líšia? Krama bola tiež spôsobom, ako sa vyššie vrstvy odlišovali od nižších. Tí najvyššie postavení si totiž Kramy nechávali vyrábať z hodvábu a v niektorých prípadoch dokonca hodvábna krama zastupovala náš klasický zásnubný prsteň počas žiadosti o ruku. O cene kramy rozhoduje tiež jej vzor. Tu samozrejme platí, že čím zložitejší, tým nákladnejší taký kus látky je. Proces výroby kramy síce za stáročia prešiel určitým vývojom, stále sa však jedná o čisto ručnú prácu, do ktorej sa zapája hneď niekoľko osôb. Na jej konci vzniká kus Kambodže, ktorý môžete nosiť aj vy. A garantujeme vám, že vám bude pristane. :-) Aký ďalší suvenír si z Kambodže môžete priniesť domov? Prečítajte si náš článok o tých najautentickejších pamiatkach na túto rozprávkovú krajinu.

V prvom dieli nášho miniseriálu o skúmaní koreninových zŕn vedeckou optikou sme vám predstavili objav vedcov z kambodžského Technického inštitútu. Tí pri skúmaní správania červených koreninových zŕn zistili, že niektoré dôležité látky ovplyvňujúce chuť a vôňu tohto korenia sú degradované pri sušení na príliš ostrom slnku. Aký tajný proces sa teda skrýva za uchovaním 100% kvality vzácneho červeného korenia? Ovarením koreninových zŕn pri následnom sušení dosiahli vynikajúcich výsledkov Odporúčaním vedcov by vlastne mohlo byť, aby farmári sušili koreninové zrná pri nižších teplotách pre zachovanie farby aj chuti. To je však ťažko realizovateľný úkol z hľadiska technickej aj časovej náročnosti. Vedci preto hľadali riešenie, ako sa degradácii vyhnúť a napriek tomu naďalej sušiť korenie pri vysokých teplotách. A také riešenie skutočne našli. Tajomstvom je rýchle ovarenie zŕn červeného korenia pred procesom sušenia. Vedci zistili, že v momente, keď sú koreninové zrná ponorené do vriacej vody, si pri následnom sušení uchovávajú svoje vlastnosti. Počas svojich experimentov vykonávali rôzne dlhé varenie koreninových zŕn, pričom zistili, že už po piatich minútach varu dochádza k zmenám matríc a enzýmov v štruktúre koreninového zrna. Veľmi dôležitá je doba varenia Pri dlhšom varení sa procesy vo vnútri zrna ustália a zmeny už nie sú také výrazné. V momente, keď sú predtým ovarené koreninové zrná sušené pri teplotách presahujúcich 55 stupňov Celzia, nie sú procesy degradácie látok vo vnútri zŕn tak zásadné ako v prípade zŕn, ktoré varením neprešli. Varené zrná vo vriacej vode si lepšie uchovávajú svoju farbu a taktiež chuťový a vôňový profil. Záver vedcov teda znie: pre zachovanie dokonalého červeného korenia je ideálnym postupom najskôr 5 minút zrná ovariť a následne ich sušiť pri teplote 55 stupňov Celzia. Výsledkom by mali byť zrná červeného korenia tej najvyššej kvality, ktoré si zachovajú maximum látok, ktoré obsahovali v momente utrhnutia z koreninovej liány. Nech žije veda!

Kampotský korenie v posledných rokoch doslova povstalo z popola a opäť priťahuje pozornosť celého sveta. Okrem profesionálnych kuchárov, ale aj nadšených amatérskych milovníkov vycibrených chutí, zaujal aj vedcov z Technologického inštitútu v Kambodži. Niekoľko odborníkov z fakulty chemicko-potravinárskej nazrelo pod šupku korenia, aby odhalili tajomstvá jeho chemického zloženia a definovali ideálnu formu zaobchádzania s pokladom z oblasti Kampotu. Ako dostať z vzácneho červeného korenia to najlepšie? Predmetom ich skúmania sa stal červený korenie, ktoré patrí medzi špeciality regiónu. Ide o plne zrelé koreninové zrná, ktoré získavajú sladkú chuť, aniž by sa stratila ich charakteristická koreninová štipľavosť. Vedcov zaujímali predovšetkým vlastnosti správania tohto korenia pri procese jeho spracovania po utrhnutí z koreninovej liány. Pri klasickom postupe sa koreninové zrná skladajú a následne sušia na ostrom kampotskom slnku. Teploty, ktoré sprevádzajú proces sušenia, môžu presahovať až 60 stupňov Celzia. Práve vplyv teplôt na chemické procesy vnútri i vonku koreninových zŕn sa stal predmetom bádania vedcov. 55 stupňov Celzia je hraničná teplota pre uchovanie všetkých vôní a chutí Vedci zistili, že v momente, keď teplota sušenia zŕn presiahne 55 stupňov Celzia, začína dochádzať k degradácii hneď niekoľkých dôležitých faktorov, ktoré ovplyvňujú celkovú chuť a vôňu korenia. Zrelé červené koreninové guľôčky strácajú svoju sýtu farbu a začína sa znižovať aj obsah fenolických látok a flavonoidov, ktoré sa podieľajú na chuťovom i vonnom profile koreninového zrna. Čo naopak tieto teploty neovplyvňujú, je obsah piperínu v koreninovom zrne, ktorý mu dodáva charakteristickú štipľavosť. Aj pri teplotách dosahujúcich 65 stupňov sú hodnoty tejto látky stabilné a zrno je tak aj naďalej rovnako štipľavé. Z vedeckého výskumu by sa nakoniec mohol stať aj inovatívny prístup k spracovaniu Kampotského korenia Výsledkom štúdie by teda mohol byť záver a odporúčanie pre farmárov, aby svoje koreninové zrná sušili pri stálych teplotách nepresahujúcich 55 stupňov Celzia. V takom prípade však proces sušenia trvá dlhšiu dobu. Vedci preto prišli s riešením, ako koreninové zrná sušiť rýchlejšie pri zachovaní ich dôležitých látok. O tomto postupe sa dočítate v našom ďalšom článku zo seriálu Keď vedci nahliadajú pod šupku Kampotského korenia.

Možno ste tiež boli fanúšikmi filmu Tomb Raider z prelomu tisícročia, v ktorom si Angelina Jolie zahrala rolu Lary Croft. Slávny film natočený na motívy ešte slávnejšej počítačovej hry sa natáčal okrem iného aj v Kambodži. Kulisy k dobrodružným scénam poskytol chrám Ta Prohm, ktorý je ukrytý hlboko v džungli. Duchovné miesto, ktoré dýcha pradávnym životom Vďaka filmu môžeme dnes o chráme hovoriť ako o jednom z najikonickejších miest Kambodže. Jeho rozpadajúce sa veže a múry sú obopnuté gigantickými kmeňmi stromov a ich koreňovým systémom, čo celému miestu dodáva veľmi zvláštnu atmosféru. Pri prechádzkach po zabudnutých nádvoriach chrámu či v jeho tienistých chodbách budete neustále pod dohľadom kamenných sôch vojakov a mytologických bytostí. V tomto chráme sa jednoducho budete cítiť, akoby ste putovali späť časom a objavovali zabudnutú civilizáciu.  Dnes je síce v rámci bezpečnosti a sprístupnenia pre návštevníkov chrám takmer vytrhnutý zo spár džungle, napriek tomu jeho vzhľad stále zo všetkých chrámov v Kambodži najviac približuje to, čo objavili jeho dávni objavitelia. Zašlé steny, rozpadnuté štruktúry a machom obrastené kamene, ktoré vo vás rozprúdia množstvo fantázií a túžbu objavovať tiež. Teraz už chrámu vládne príroda Samotné kmene a koreňový systém sú dnes v podstate nosnou konštrukciou niektorých stavieb, ktoré by sa bez nich rozpadli. A niet sa čomu čudovať, veď chrám tu stojí od 12. storočia. Za svoju históriu bol miestom pre život až 12 tisíc osôb, ktoré slúžili khmérskemu panovníkovi Jayavarmanovi VII. Ten ho dal vybudovať s úmyslom postaviť najväčší chrám v Angkore, ktorý zasvätil pamiatke svojej matky. Vo svojej dobe tu bolo uctievaných viac ako 300 budhistických božstiev. To trvalo až do doby, kým sa z chrámu nestal hinduistický svätyňa. Ta Prohm dnes môžete obdivovať pri vstupe do známeho Angkoru. Ten otvára od 7:30 a zatvára o pol šiestej večer. Tak sa tu nezabudnite zastaviť. Zaujíma vás, čo ďalšieho v Kambodži môžete objaviť? V našich článkoch nájdete hneď niekoľko tipov!Zdroj fotografie Tomb Raider: Austria Forum

Čierne korenie je korenina, ktorú si väčšina z nás spojí so slanými jedlami. Kto by si ho nepredstavil na poriadnom kuse mäsa alebo s krémovými cestovinami! U nás už ale môžete tušiť, že kvalitné korenie je skvelou ingredienciou aj do sladkých dezertov alebo zmrzliny. A teraz si ukážeme, že si dokonale rozumie aj so sladkým ovocím, a to nielen s jahodami. Čím kyslejšie, tým lepšie Čierne korenie dokonale ladí predovšetkým s ovocím s výraznou kyslosťou, teda ananásom, kivi či menej zrelými slivkami. Korenie dokáže kyslosti dodať štipľavý podtón, ktorý chuť kyslého ovocia jemne uzemní a oživí. Možno však najčastejšie je čierne korenie spájané s červeným ovocím, predovšetkým jahodami, malinami a ostružinami. Najlepším spôsobom, ako si toto ovocie s korením vychutnať, je príprava ovocných pohárov, prípadne na ovocie nasypať len trochu vanilkového cukru, pridať korenie a podávať. Pre zjemnenie tiež nikdy nie je na škodu pridať lyžičku smotany či trochu vanilkovej zmrzliny. Vo fantázii sa medze nekladú - grilujte, pečte aj smažte S Kampotským korením a ovocím sa dá kúzliť aj oveľa prepracovanejším spôsobom. Keď si budete na konci septembra užívať posledné slnečné lúče roka obklopení padajúcim farebným lístím, skúste si tieto chvíle spestriť slivkovým koláčom s karamelizovanými slivkami a štipkou čierneho korenia. Veľmi netradičnou kombináciou sú tiež jahody s balzamikovým octom, ideálne krémovým, a čiernym korením. Jahody s týmito prísadami a trochou čerstvej smotany zavrite do dvoch sušienok a máte skvelý letný dezert, ktorým prekvapíte každú návštevu. A keď budete v lete grilovať, skúste na gril hodiť aj pár broskýň. Tie vďaka opečeniu získajú extra sladkú chuť. Po vybratí z grilu ich jemne okoreňte pre vytvorenie chuťového kontrastu a pridajte balzamikovo-limetkový preliv, ktorý dodá sladkým broskyniam sviežu kyslosť. A ak bude pri grile príliš horúco, môžete sa schladiť jednoduchými nanukmi vytvorenými z jahodového pyré s kúskami čierneho korenia. Toto leto bude proste dokonale korenisté. :-) Nenašli ste tú pravú letnú inšpiráciu? Sledujte nás na Facebooku alebo Instagrame, kde zdieľame korenisté tipy aj od našich spriatelených reštaurácií a blogerov!

Pepeŕ rozhodne platí za národné bohatstvo Kambodž. Táto ázijská krajina však o svoj poklad takmer prišla. Nadvláda Rudých Khmérov – extrémne nacionalistickej organizácie, ktorá v krajine medzi rokmi 1975 a 1979 páchala skutočnú národnú genocídu, si vyžiadala nielen mnohé obete na životách, ale za obeť padla aj časť kultúry krajiny spolu s tradíciou pestovania pepeňa. Preč zelené pepřové zrnká Rudým Khmérom toľžá vadili? Poľnohospodárstvo áno, buržózia nie Aby sme lepšie pochopili motiv likvidácie pepřových plantáži, je potrebné vysvetliť, preč vŭbec Rudí Khméri v krajine rozpútali brutálny teror. Ideou Pol Pota a jeho strany bolo v krajine nastoliť tzv. agrárny utopický socializmus, teda nastaviť mechanizmy fungovania štátu opierajúce sa výhradne o poľnohospodárstvo a systém predeľadľadovania, vľdiakých bude krajina celkom sebestačná. Problém však spočíval v tom, že na nastolenie takého režimu žilo v Kambodži v tóch časoch príliš mnoho osôb. Preto začala cielená likvidácia tých, ktorí nemali novovytvorenému systému čo ponúknuť. Išlo predovšetkým o vyššie vrstvy, vzdelané, či už to boli pedagógovia, lekári, právnici, obchodníci a čalší odborníci. Trochu prekvapivo boli do skupiny buržóznych živlov zaradení aj pestovatelia pepeňa, ktorí boli nútení likvidovať svoje pepřové plantáže, v horšom prípade opustiť svoju farmu.  Desiatky rokov obnovovania tradícií Teror Rudých Khmérov trval necelých päť rokov, napriek tomu ho vykonávali s takou efektivitou, že tradícia pestovania pepřa takmer vymizla. Situácii navyše neprospel ani fakt, že južné oblasti Kampot a Kep sa po zvrhnutí režimu stali útočiťšą zostalých Rudých Khmérov, ktorí sa skrývali v miestnych horách. Tieto oblasti historicky patrili k oblastiam s najväčšou produkciou pepřa a prítomný Rudých Khmérov jeho pestovaniu načalej znemožňoval. Situácia sa zmenila až po prechode tisícåročí, keď bola na tradíciu pestovania pepřa opäť nadviazaná a za necelých 20 rokov sa stal pepř opäť dominantnou poľnohospodárskou komoditou. Kampotský pepř tak opäť pomáha nielen kultúrne, ale predovšetkým ekonomicky, zabudnúť na horkú chuť minulosti.

Krásne kambodžské ženy ladne tancujúce do rytmu tradičnej hudby patria medzi poklady kambodžského dedičstva po dávnej khmérskej civilizácii. Takzvané apsary, čiže nebeské nymfy alebo vodné víly, vo svojich kostýmoch plných zlata a farieb zabávali svojich už dávnych vládcov sídliacich v chrámoch, ako je Angkor Vat. Napriek tomu, že tanec Apsara je stále viac populárny, jeho korene siahajú až tisíc rokov pred naším letopočtom. Niečo ako znaková reč? Tanec Kambodžského kráľovstva vychádza z indickej a budhistickej mytológie a má odkazovať na jemne sa vznášajúce oblaky vodnej pary. Ženy pri ňom krútia bokmi, preťahujú ruky nad hlavu s až neprirodzene vytočenými prstami. Jednotlivé choreografie sú veľmi zložité a dievčatá sa ich učia od útlého veku dlhých deväť rokov. Inak – len gest rúk je na dvetisíc! Trvá preto roky, kým sa ich naučia a dovedú k absolútnej dokonalosti a len nepatrný pohyb rukou môže z celého prevedenia urobiť úplne iný význam. Poslaním nýmf však podľa tradícií nebol iba tanec. Postupom času boli tieto ženy zbožštené a ich úlohou sa stala starostlivosť o duše vojakov padlých v boji. Zároveň sa stávali životnými družkami božských umelcov, teda predovšetkým spevákov a hudobníkov. Duchovné dedičstvo Kambodžského kráľovstva zamotalo hlavu nejednému kráľovi Aj keď je tento pôvabný tanec mytologickým symbolom, ženy ním zamotávali hlavy hlavne smrteľníkom. Výnimkou neboli ani samotní králi. Tanečnice preto pôsobili aj na dvoroch urodzených vládcov, kde zastávali aj úlohu spoločníc. Podľa niektorých prameňov mal mať týchto božských spoločníc kráľ Džajavarman VII. až 2 tisíce. Nebeské nymfy však plnili túto úlohu v dobách, keď sa u nás stavali stredoveké hrady a od 14. storočia bola ich náplňou opäť len nebeský tanec, ktorého podoba sa zachovala až do dnešných dní. Ak teda niekedy zavítate do Kambodže, určite sa vyberte na niektorú slávnosť, kde ženy a dievky Apsaru už tradične tancujú. Naskytne sa vám takmer identická podívaná ako khmérskym panovníkom pred stovkami rokov. Tanec Apsara nám zatancovali aj dievky z našej spriatelenej školy v Siem Reap To, že sa v tradíciách naozaj pokračuje a dievky sa Apsaru učia v Kambodži už od malička, dokazuje aj návšteva základnej školy neďaleko Siem Reap, ktorú .pepper..field podporuje. Pri návšteve sme deťom priniesli športové vybavenie a školské pomôcky a miestne školáčky nám slávnostne zatančili Apsaru. Sledujte na Facebooku alebo Instagrame, kam zážitky z Kambodže pravidelne pridávame! :-)

Čierne korenie patrí medzi najrozšírenejšie korenia na svete, čo k nemu láka veľkú pozornosť aj zo strany najrôznejších podvodníkov. S korením sa obchoduje na váhu, čo nepoctivcom umožňuje váhu korenia v obaloch rôznymi spôsobmi ovplyvňovať. Pridávanie šupiek a ďalších „nečistôt “ k baleniu Váha je ovplyvňovaná napríklad pridávaním šupiek čierneho korenia k celým zrnkám či ďalších „ingrediencií“, ktoré v obsahu nemajú čo hľadať. Lenže tieto podvodné praktiky, ktoré sa často dejú aj pri korení bežne ponúkanom v domácich supermarketoch, je možné vďaka vyvinutej metóde odhaliť.   Vedci z Dánskej technickej univerzity sa totiž zamerali na výskum možností odhaľovania podobných nekalých praktík pri obchode s vanilkou a čiernym korením. „Vyvinuli sme metódu, ktorá umožňuje zistiť, či je čierne korenie čisté, alebo či obsahuje pridávané objemové materiály, ako sú šupky, semienka papáje a ďalší odpad,“ vysvetľuje vedkyňa Amelie Sina Wilde. Ako bude kontrola kvality prebiehať v budúcnosti, je otázkou Metóda sa opiera o technológiu spektrometrie v spojení s chemotermickými metódami. Na základe odobratého vzorku sú vedci schopní presne definovať obsah celého veľkého exportného vreca a určiť tak kvalitu a čistotu danej zásielky. Rýchlo a efektívne teda možno vykonať kontrolu kvality. Ide o univerzitný výskum, ktorý si do praxe ešte nejaký čas cestu hľadať bude. Objavená metóda však dáva nádej spotrebiteľom, že raz budú používané takéto nástroje, vďaka ktorým budú mať istotu, že kupujú skutočne len kvalitné korenie a nič iné v ňom. U nás v .pepper..field dosahujeme absolútnu kvalitu a čistotu hneď niekoľkými kontrolami, od ručnej selekcie priamo v Kambodži, až po potravinársku laserovú technológiu, ktorá nám finálne balenie naskenuje a tak sa nikdy nestane, že by ste v balení s Kampotským korením našli čokoľvek iné. :-)

Rovnako ako u nás, aj Kambodžania venujú oslavám Nového roka náležitú pozornosť. Tento sviatok, ktorý sa podľa vzoru napríklad Indie alebo Thajska orientuje slnečným kalendárom, oslavuje nielen začiatok, ale aj koniec – končí totiž náročné obdobie zberu úrody a farmári si môžu na chvíľu oddýchnuť. Silvester s ohňostrojmi však čakajte až na samotnom konci – predtým je totiž potrebné vykonať množstvo dôležitých obradov! 1. deň (Moha Sangkran): Príchod anjelov a nových lások Khmerovia veria, že v prvý deň osláv Nového roka prichádzajú Noví anjeli, aby sa starali o tento svet. Vyzdobia pre nich svoje domy, vykonajú generálny upratovanie a pripravia nápoje a ovocie, aby sa tohto sveta – a hlavne do ich domácností – anjeli náležite zamilovali. Každý spokojný anjel totiž v dome zostane celý rok a stará sa o celú rodinu. V tento deň sa tiež chodí do chrámu pre požehnanie, hrajú sa tradičné hry a niektorí mladí Kambodžania vítajú tento deň ako vhodný okamih na zoznámenie. V niekoľkých posledných desaťročiach totiž v Kambodži „rande“ ako ho poznáme my, neexistovalo, a tak je tento sviatok plný spoločného stretávania sa na ulici veľmi vhodným okamihom urobiť prvý krok a spoznať výnimočného partnera. 2. deň (Wanabot): Darovanie Ako praví jedno staré indické príslovie „Čokoľvek stojí za to mať, stojí za to sa o to aj podeliť“ – a toto Khmerovia veľmi dobre vedia. V tento deň obetujú dary svojim rodičom, starým rodičom a starším ľuďom. Ide o hmotné dary, ale aj peniaze či oblečenie pre chudobných. Večer sa všetci stretnú v chrámoch, stavajú hory z piesku a prosia mníchov o požehnanie šťastia a mieru. 3. deň (Leung Sakk): Do nového roka poriadne čistenie a osvieženie Tento deň by sme nazvali naším Silvestrom – je to ten deň, kedy sa z roku 2021 stane rok 2022. Hneď ráno vyrážajú Khmerovia do chrámu, aby vykonali obrad hory z piesku a nechali sa požehnať. Na rad prichádza tiež radostný sviatok Srang Preah, kde sa všetci osprchujú. Ale nebojte sa, neznamená to žiadne hromadné oslavy v kambodžských kúpeľniach, ale rituálne očistenie. Vodou sa polievajú a kúpajú budhistické sochy, mnísi, starší ľudia, rodičia i starí rodičia, aby sa im ľudia ospravedlnili a poďakovali. A zároveň trochu preto, aby sa mladí náležite zabavili. Khmerský Nový rok je pre Kambodžanov veľkým tradičným sviatkom plným farieb a radosti. Užijete si ho aj vy ako návštevníci, ak sa práve v tom čase budete v Kambodži nachádzať. V tom čase odporúčame navštíviť chrám Angkor Vat, kde môžete aj vy dostať požehnanie od mníchov, čo môže byť nezabudnuteľným suvenírom na celý rok. Alebo sa zastavte na juhu krajiny, v Kampote,  pre ten najlepší korenie na svete.

Kambodžský nový rok alebo khmérsky nový rok (khmérsky: បុណ្យចូលឆ្នាំខ្មែរ), nazývaný tiež Choul Chnam Thmey alebo Moha Sangkran, je tradičnou každoročnou oslavou nového roku v Kambodži. Tento trojdňový sviatok tento rok pripadá na 14. - 16. apríla a spája sa nielen so začiatkom slnečného roka napríklad podľa Indie alebo Thajska, ale termínovo napríklad aj s našimi Veľkonočnými sviatkami. A dátum vlastne nie je to jediné, čo majú tieto dva sviatky spoločné. Pohanské požehnanie alebo khmérska tradícia? Okrem veľmi tradičného čistenia Budhových sôch parfumovanou vodou staršími, bohatého prestierania stolov s kvetmi a jedlom na uctievanie svojich predkov a prehliadky nádherných sviatočných odevov, oslavujú Khmérovia príchod nového roka aj veľmi obľúbeným polievaním vodou. Že vám to pripomína moravskú dedinu? To pokojne môže, pretože tento zvyk vyzerá naozaj veľmi podobne a určite pri ňom mladí zažijú veľa zábavy tak u nás, ako aj v Kambodži! Pripravte sa na poriadnu sprchu Zatiaľ čo u nás takzvaná Oblievačka znamená polievanie dievčat na Veľkonočný pondelok – najskôr kvôli trestu za lakomosť a neobdarovanie koledníkov, neskôr ako známa omladzovacia kúra – prebiehala vždy pomocou vedra a studenej vody, v Kambodži sa najčastejšie polievajú tekutou omietkou (zmes vody s trochou kriedového prášku). Tento sviatok sa volá Srang Preah. V oboch prípadoch máte takmer 100% istotu, že táto sprcha nečakane pristane na vašej hlave vďaka mladšej generácii, ktorá si oba sviatky náležite užíva. Nenechajte sa však zmiasť a rozhodne to neberte ako škodoradosť, polievanie vodou pre Khmérov znamená ospravedlnenie – ospravedlňujú sa starším za akúkoľvek chybu, ktorú im spôsobili, a aby sa im odvďačili. Apríl – čas dovolenky To, prečo Kambodžania oslavujú začiatok roka práve v apríli, má v podstate dva dôvody. Po prvé, v angkorskej ére, teda v 13. storočí, zmenil vtedajší khmérsky kráľ nový rok na piaty mesiac lunárneho kalendára, teda na apríl podľa slnečného kalendára. A pretože je v Kambodži približne 95 % populácie zameranej na poľnohospodárstvo, dávalo to všetkým veľký zmysel. Obdobie od novembra do marca je pre khmérskych poľnohospodárov najrušnejším obdobím, kedy zbierajú úrodu z ryžových polí. V apríli si Khmérovia nájdu čas na takú malú dovolenku po ťažkej práci na poliach, pretože ešte neprší a je stále veľké teplo.  A čo Kampotské korenie, pýtate sa? To sa tomuto ukončeniu zberu trochu vymyká, pretože potrebuje iné podmienky než ryža. A my už dobre vieme, že to najvzácnejšie zrelé červené korenie sa zbiera až na prelome mája. 

Zatiaľ čo kuchyňa z Vietnamu, Číny či Japonska je pre nás síce stále exotická, avšak zďaleka nie neznáma, v prípade kambodžskej kuchyne (alebo ak chceme tradičnej khmerskej) sa bavíme o chutiach, ktoré sú nielen v Českej republike, ale aj pre celú radu ďalších európskych krajín veľkým tajomstvom. Ako teda v skutočnosti vyzerá tradičná kambodžská hostina? V stravovaní Khmérov zohrávajú dôležitú úlohu ryža a sladkovodné ryby. V ryži sú navyše praví znalci – khmerská kuchyňa využíva viac než 2000 druhov! Sú to suroviny, ktoré sú v krajine všadeprítomné vďaka rieke Mekong a jazeru Tonle Sap. Toto jazero sa počas monzúnového obdobia rozlieva až na plochu 16 tisíc kilometrov štvorcových a prináša blahodarnú vlhkosť do ryžových polí a vytvára dokonalé prostredie pre chov rýb. Francúzsko, Vietnam, ale aj Čína Khmerské tradičné recepty sú ovplyvnené celou radou okolitých krajín. Na západe sú badateľné thajské vplyvy, na východe zase vietnamské. Kuchyňu však ovplyvnili aj čínski prisťahovalci a nesmieme zabudnúť ani na francúzsky vplyv, ktorému Kambodža podliehala v dobách kolonializmu tejto krajiny Francúzmi. Tradičné ingrediencie sú teda podobné tým, ktoré sa využívajú aj v ďalších ázijských krajinách. Okrem rýb a ryže je to palmový cukor, limetky, cesnak, chilli, kokosové mlieko, citrónová tráva, šalotka a pod. Medzi tradičné jedlá patrí napríklad ryba Amok dusená v kokosovom mlieku a zabalená v banánovom liste. V tomto jedle zohráva dôležitú úlohu aj kari pasta. Jedná sa o národné jedlo, ktoré by sme mohli prirovnať k našej sviečkovej, hoci v tomto prípade hovoríme o veľmi zdravej sviečkovej. :-) Ako sa hrieši v Kambodži? Kambodžania si však vedia dopriať aj trochu nezdravého, čo dokazuje Twa Ko, teda tradičná klobása. Tá sa vyrába z bravčového či hovädzieho mäsa a rôznych zmesí korenín. Správna Twa Ko by mala obsahovať 20 až 25 percent tuku. Klobásu si najradšej ugrilujú, prípadne si ju vychutnajú so zeleninou a ryžou. Nom banh chok je obdoba českého rožka s maslom a čajom. Jedná sa o vývar s ryžovými rezancami na kari, ktoré Kambodžania radi raňajkujú. Tieto rezance sú polievané rybacou omáčkou a servírujú sa s množstvom zeleniny, ako je uhorka, fazuľové klíčky, banánový kvet a pod. Kambodžania si potrpia aj na sladké. V ich prípade predstavujú dezerty väčšinou sladké ovocie opäť v sprievode ryže. Neverili by ste, koľko rôznych druhov banánov v skutočnosti existuje, kým nezavítate na niektoré z kambodžských trhov. Okrem banánov je však veľmi obľúbeným ovocím mango, ananás či durian so svojou neobvyklou chuťou a vôňou, ktorú Ázijčania doslova zbožňujú.

Kdekoľvek to na prvý pohľad nevyzerá, čierne korenie je ovocným plodom rovnako ako napríklad hroznové víno. To znamená, že jeho chuť ovplyvňujú podmienky, v ktorých je pestované, a postupy, ktorými je tak učinené. Vďaka tomu sa chuťový profil koreninových zrniek pestovaných v rôznych oblastiach môže výrazne líšiť. Absolútny laik môže považovať korenistú chuť každého zrna za viac-menej totožnú. Ak však viete, na čo sa pri ochutnávaní zamerať, aj tí, ktorých jazýčky nepatria k tým najcitlivejším, veľmi rýchlo rozpoznajú zaujímavé chuťové nuansy. Kde začína degustácia a kde končí? Ak budete ochutnávať korenie, je dobré sa najskôr zamerať na Lot number, teda šaržu danej úrody. Toto číslo vám napovie, akú vysokú čerstvosť dané korenie dosahuje a kde bolo pestované. Ak na vrecku Lot number chýba, takémuto koreniu sa radšej vyhnite. Neviete, čo presne je Lot number a kde toto číslo hľadať? Prečítajte si náš článok, v ktorom sa podrobne tomuto skvelému pomocníkovi pri hľadaní kvality venujeme. Potom, čo otvoríte vrecko s korením, zamerajte sa na farbu a kvalitu zrniek. Ak sa zrná drobia, sú zatuchnuté či dokonca plesnivé, korenie radšej vôbec nekonzumujte. Celý obsah vrecka by mal mať jednotnú farbu. Nemali by sa objavovať väčšie rozdiely medzi odtieňmi. Pamätajte na to, že u čierneho korenia platí: čím tmavšie zrno, tým kvalitnejšie. Sýta tmavá farba a konzistentná štruktúra bez prasklín a ďalších optických zmien je tiež dôkazom čerstvosti korenia. Pri samotnej ochutnávke sa zamerajte na kyslosť korenia, ktorá by nemala byť vôbec dominantná, avšak mala by byť ľahko prítomná. Čierne korenie sa získava sušením zeleného korenia na slnku, takže kyslé tóny sú na mieste. Ktorá aróma je na mieste? Aj keď to môže znieť zvláštne, v chuti hľadajte aj sladké tóny, a to nielen u ovocného a plne zrelého Kampotského červeného korenia. Aj u čierneho korenia by charakteristickú pálčivosť mali sprevádzať sladké tóny. A v neposlednom rade u korenia hľadajte aj citrusové, kafrové a kvetinové tóny. Tie sú najviac badateľné práve u plne dozrievajúceho červeného korenia, avšak nájsť ich možno aj u ostatných farieb koreninových guľôčok.

Krysa ovenčená medailami vlastne môže pôsobiť trochu komicky, no v tomto prípade ide humor bokom. Svoju malú zlatú medailu si myšiak Magawa vyslúžil za svoju službu pre organizáciu APOPO, ktorej cieľom je vyhľadávať zaminované miesta, od mín ich čistiť a sprístupniť tak miestnym ďalší kus drahocennej pôdy, ktorú predtým neodvážili obrábať. Aj my sme Magawu podporovali a niekoľkokrát ho počas nášho pobytu v Kambodži navštívili. Správa o jeho smrti nás veľmi zarmútila. Poďme si jeho dôležitosť pripomenúť aspoň nasledujúcim článkom, ktorý venujeme tomuto krysiemu hrdinovi. Magawa – statočný záchranca životov Magawa svoju službu vykonával práve v Kambodži, ktorá dodnes platí za jednu z najzaminovanejších krajín na svete. Ide o pozostatok krvavej genocídy Rudých Khmerov, ktorí v krajine zabili alebo ťažko zranili viac než 64 tisíc obyvateľov. Práve vďaka práci Magawu, jeho krysích kolegov a celého tímu sa v Kambodži darí nájsť míny na vidieckych oblastiach po stovkách. Dôvodov, prečo sa na hľadanie mín využívajú krysy, je hneď niekoľko. Tieto zvieratá majú dokonale vyvinutý čuch a ak prejdú správnym tréningom, sú schopné vyčíchať chemikálie vo vnútri mín a dané miesto označiť. Odmenou im je samozrejme dobrota. Zároveň je ich hmotnosť natoľko nízka, že sa môžu po minovom poli preháňať úplne bez strachu, že by svojou malou pacičkou zariadenie aktivovali a došlo k výbuchu. Krysa sa bez človeka nezaobíde – a človek bez krysy tiež nie Vďaka tomu bol Magawa schopný prehľadať plochu veľkosti tenisového kurtu behom tridsiatich minút, čo by bežnému človeku s detektorom trvalo aj niekoľko dní. Napriek tomu tento krysí hrdina nikdy nebol na hľadaní sám – človek s detektorom mu vždy robil sprievodcu, aby potvrdil jeho nález. Podľa štatistík sa krysám podarilo celkovo vyhľadať takmer 65 tisíc mín ukrytých v zemi, čím bolo ochránených približne 1,7 milióna ľudí pred možným zranením či dokonca smrťou. Preto je dôležité vyzdvihovať a pripomínať takýchto hrdinov, ako bol Magawa, ktorý si posledné roky užíval zaslúžený odpočinok a ktorý sa stal vzorom pre celú radu svojich nástupcov. Zdroj fotografie: PDSA

Možno si hovoríte, či si z vás nerobíme srandu. Veď chuť korenia pozná notoricky každý! V českých domácnostiach však bohužiaľ najčastejšie narazíme na korenie od veľkých producentov korenín, ktorí do sáčkov s koreninovými zrnkami sypú korenie, ktorého kvalita je žalostne nízka. Poďme sa spoločne vydať za tajomstvom kvalitného pravého korenia, ktoré nám pred niekoľkými rokmi očarilo a zmenilo nám život hore nohami.  My nie sme predajcovia stoviek druhov exotických korenín z celého sveta. Jediné, čo nás zaujíma, je korenie, a to to najlepšie na svete. Preto v našej ponuke nájdete iba korenie dovážané z provincie Kampot ležiacej v ázijskom štáte Kambodža, ktorú sme si zamilovali okamžite, ako sme ju navštívili. Rozdiel spoznáte okamžite Aký je rozdiel medzi korením z Kampotu a korením bežne dostupným v supermarkete je viditeľný na prvý pohľad. Koreninové zrná Kampotského korenia sú oproti bežnému koreniu väčšie, výrazne plnšie, majú dokonalú štruktúru a predovšetkým jedinečne sýtu farbu. Na rozdiel od nich je korenie zo supermarketu mdlé, často nesie známky plesne a svojou štruktúrou pripomína skôr vyfúknutý balónik než zrno plné koreninového dynamitu. Najčastejším „supermarketovým“ prejavom sú koreninové zrná úplne odlišnej farby, konzistencie a veľkosti v jednom sáčku – to znamená nejasný pôvod a stáročia korenia.  Rozdiel je aj vo vôni oboch korení. Kým v prípade korenia zo supermarketu váš nos príliš aromu nezachytí, v prípade Kampotského korenia sa ocitnete na koreninovej plantáži hneď, ako otvoríte sáčok. V momente, keď korenie pomeliete, rozpútate malú búrku plnú nielen charakteristickej koreninovej vône, ale aj tónov citrusov, ihličnanov, sladkého ovocia a ďalších. Ale pozor – akonáhle takéto korenie ochutnáte, už pravdepodobne nebudete chcieť iné a veľmi rýchlo si na ňom vypestujete závislosť. :-) Poznáme cestu každej koreninovej guľôčky Jedným z hlavných dôvodov, prečo je naše korenie oproti iným tak výrazne kvalitnejšie, je samozrejme unikátna lokalita, v ktorej je pestované, ale aj rýchlosť, s akou je do Českej republiky prepravované. Korenie odoberáme priamo od farmárov a zasielame rovno do našich skladov, takže sa nemôže stať, že by čakalo niekde v tmavom vlhkom preklade, než oň prejaví záujem ďalší prekupník. U nás navyše máte istotu, že sa k vám vždy dostanú koreninové zrná väčšie než 4 mm. To je dané nariadením vývozu Kampotského korenia, ktoré je priamo v Kambodži dodržiavané s maximálnou presnosťou, ručnou selekciou a pinzetovým výberom. V Českej republike navyše takto šetrne dovezené korenie ešte raz na špičkových potravinárskych strojoch kontrolujeme laserovou optikou, aby sme mali istotu, že dostanete iba tú najčistejšiu koreninovú kvalitu z Kampotu, ktorú si zaslúžite.

Kambodža je krajina, ktorú si za tie roky, čo ju navštevujeme, dovolíme nazývať naším druhým domovom. Napriek tomu nás neprestáva udivovať svojou rozmanitosťou a pestrosťou, ako aj niektorými úsmevnými faktami, ktoré sme o nej zistili. Angkor Vat na vlajke Chrám Angkor Vat ležiaci v provincii Siem Reap je asi najznámejším miestom Kambodže, kam ročne smerujú tisíce turistov. Okrem toho, že ide o vôbec najrozsiahlejší náboženský komplex na svete, je Angkor tiež jedinou stavbou na svete, ktorá sa dostala až na národnú vlajku. Žiadny Happy Meal Hoci kambodžská – alebo chcete tradičná khmérska kuchyňa – u nás nie je príliš známa, je skutočne výborná. Avšak Európan si pri dlhšom pobyte v krajine môže posteskovať po poriadnom „junk foode“ – jedlách z fast foodu západného typu. Problém je v tom, že v krajine nenájdete ani jeden McDonald's. Najznámejšiemu reťazcu rýchleho občerstvenia sa tu jednoducho nepodarilo zakoreniť. Zúfať však netreba, Burger Kingu sa to podarilo.  Kto by chcel hodiť „rýchle jedlo“ za hlavu a vyskúšať pravú autentickú Kambodžu, odporúčame zavítať k miestnym a ochutnať pravú khmérsku kuchyňu, založenú na viac než 2 000 druhoch ryže, sladkovodných rybách a rôznych druhoch zeleniny a ovocia. Možno sa v nej objaví aj pravý Kampotský korenie, ku ktorému budete naozaj blízko. :-) Gekóny veštia manželstvo Gekón obrovský je jedno z mnohých zvieratiek, na ktoré možno v krajine naraziť. Miestni ich majú v úcte a dokonca veria, že sú schopní veštiť budúcnosť. Tak ako my trháme okvetné lístky margarét, Kambodžania počítajú gekónie štebotanie, aby zistili, či budú mať šťastie alebo kedy budú mať svadbu. Tá mimochodom trvá zvyčajne tri dni, čo by u nás bolo naozaj veľa bublín. Pohreby sú skutočnou ceremóniou Ešte väčšou udalosťou než svadby sú pre Kambodžanov pohreby. Hoci priemerný mesačný príjem činí približne 100 dolárov, pohreby tu priemerne stoja 9 tisíc dolárov. Obrad navyše môže trvať až 49 dní, počas ktorých sa stretáva široká rodina, ktorá väčšinou skladá všetky svoje úspory, aby bolo posledné rozlúčenie čo najdôstojnejšie. Míny na každom kroku Kambodža je dodnes jednou z najzaminovanejších krajín na svete, a tak sa veľké pohrebné ceremónie často konajú bohužiaľ aj z dôvodu, že človek stúpi na mínu. Tých je po celej krajine roztrúsených 8 až 10 miliónov. Ide predovšetkým o vidiecke oblasti, kam turisti tak často nezavítajú – cestovanie po Kambodži je bezpečné a sami Khmérovia vítajú každého návštevníka s otvorenou náručou. Toto je len jedna z častí krvavého dedičstva Rudých Khmérov, ktorých rany Kambodža doteraz úplne nezahojila. Do tohto roku pomáhal s postupným odminovaním Kambodže odvážny potkan samček Magawa, ktorého sme v jeho zaslúženej činnosti podporovali aj my sami. Za svoj život vyčuchal viac než stovky mín v kambodžských vidieckych oblastiach. Začiatkom tohto roku zomrel, a hoci na jeho miesto časom nastúpi nový trénovaný potkan záchranca, Magawa nám zostane v srdci a sme na jeho činnosť právom hrdí.